Slovo henna predstavuje mnoho významov – niekomu evokuje prírodný spôsob farbenia vlasov, niekomu tradičné rituálne maľby na rukách neviest a niekomu len cudzie slovo v neznámom jazyku.
Henna je však oveľa viac než iba populárna červená farba na vlasy.
Mnoho mien, jeden ker
Lawsonia inermis je vysoký ker, niekedy nízky strom, ktorý svoj latinský názov získal po škótskom lekárovi a botanikovi Isaacovi Lawsonovi.
Bol súčasníkom a priateľom významného švédskeho botanika Carla von Linnae, ktorému pomáhal financovať jeho prírodovedecké dielo.
Von Linnae na jeho počesť pomenoval rastlinu, jedinú svojho rodu, vo svete známu aj pod menami strom mignonette, egyptský zob alebo henovník biely.
Rastie v Afrike, Ázii a severnej Austrálii, pretože pre rast vyžaduje veľmi teplé podnebie bohaté na zrážky.
Samotné farbivo prezývané henna sa získava usušením a pomletím listov na prášok. To sa viaže na keratín, takže okrem ľudského tela sa môže použiť aj na farbenie vlny a hodvábu.
Hovorí sa mu chemicky lawsone, alebo aj C10H6O3. Okrem lawsonie ho obsahuje aj vodný hyacint. Lawsone sa okrem tradičnej henny používa aj na samoopaľovacie krémy a do ochrany proti slnečnému žiareniu, pretože pohlcuje UV žiarenie.
Pridáva sa tiež do atramentov, farieb a v laboratórnych podmienkach slúži ako indikátor a reakčné činidlo.
Na rukách maľované
To, čo sa prezýva tradičné indické tetovanie, je v skutočnosti mehndi a jeho história siaha až do staroveku.

Je možné si ho pomýliť s iným kultúrnym spôsobom tetovania, ktoré sa volá alta.
Na rozdiel od henny sa aplikuje iba na ruky a chodidlá a nepoužíva sa pri ňom henna, ale iné farbivo so svetločerveným efektom.
Mehndi má mnoho použití pri kultúrnych rituáloch, predovšetkým svadbách.
Nevesty sa nechávajú ozdobiť pred hinduistickou, moslimskou a sikhskou svadbou. V niektorých častiach Indie dostanú ozdobu z henny aj ženísi.