Naši predkovia jedli rôzne pokrmy, no určite nie bio stravu, čistú a nepoškvrnenú prídavnými látkami.
Vychutnávali si plody zeme so soľou, cukrami, korením a inými vylepšovadlami. Používali také zlepšovače chuti, vzhľadu a trvanlivosti, koľko im vtedajšie
technológie a financie dovolili.
Farbenie potravín má totiž oveľa dlhšiu históriu, než si vieme predstaviť.
Podvod so šafranom

Jedlo sa dofarbovalo a upravovalo dávno predtým, než vôbec vznikol systém toho, čo dnes poznáme ako "Éčka".
Skôr, než niektorú vládu začalo zaujímať, čím sa ľud živí, dokonca ešte predtým, než vznikli národné kuchyne.
V starovekom Egypte existovali výrobcovia sladkostí.
Prvé cukríky boli rôzne druhy ovocia kandizované v mede, pravdepodobne aj dofarbené vínom. Gréci kandizovali okrem ovocia aj orechy a kvety.
Proces kandizovania farbu plodov zvýraznil, ale nezmenil ju.
S príchodom stredoveku v Európe sa vyvinulo kulinárske umenie podobné dnešnému a zachovala sa kuchárska kniha v angličtine s názvom The Forme of Cury (1390).
Spis dokazuje, že vysoká šľachta jedla bohato korenené pokrmy, čo bol vtedajší symbol postavenia.
Recepty obsahovali aj návody na farbenie jedál, často sa používali horčica, kurkuma a šafran.