Pre kráľovskú fialovú umreli desaťtisíce slimákov, cena modrej prevyšovala zlato

Drahé kovy a drahé kamene sú znakom vladárov. V pokladniciach kedysi hromadili zlato a striebro, to však neboli ich jediné požiadavky.

Potrebovali niečo, čo nemá nikto iný. Tisíc rokov bažili po slimačom slize a ešte dlhšie po žiarivo modrom polodrahokame.

Cézarova maľovaná tóga

Čo to vlastne znamená, že je práve jeden odtieň fialovej označovaný vlastným menom a prívlastkom kráľovský?

Táto neprehliadnuteľná farba bola nielen mimoriadne drahá, ale najmä určená len panovníkom.

Už v Byzancii si to cisári poistili zákonom.

O ich potomkoch sa nehovorilo, že majú modrú krv, ale že sa narodili do purpuru. Ani ostatní európski monarchovia sa o luxusný outfit nechceli deliť, ústupok urobili maximálne pri pápežoch.

Nešlo iba o symbol. Získať vzácnu fialovú bolo také náročné, že v porovnaní s tým je šafran ako farbička pre deti. Pravý purpur sa získava z mäsožravých slimákov Bolinus brandaris.

Tie je nutné zozbierať zo skál v plytčinách Stredozemného mora. Slimáky majú ostnatú ulitu a farbiva v ich žľaze je máličko. Tak máličko, že len na purpurový lem tógy rímskeho úradníka padlo asi desaťtisíc mäkkýšov.