To, čo pomenúvate, musíte poznať. Ako vznikajú názvy farieb?

Názvy farieb vznikali v histórii postupne a v každom jazyku zvlášť, no predsa máme v mnohých z nich možnosť pomenovať celú maliarsku paletu. Nie pre každý národ je to však rovnaká paleta.

Študenti kórejčiny napríklad zistia, že nemôžu rozlíšiť modrú od zelenej. Jazyk má pre obe iba jedno slovo.

Niektoré africké kmene zase majú pomenovania len pre štyri farby. Každý národ má totiž v pomenovaní farieb svoje špecifiká.

Ak ste sa nestretli s trávou, jej farbu nepoznáte

Spôsob, akým si jednotlivé jazyky a ich používatelia tvoria názvy farieb, skúmali už v 50. rokoch americkí vedci Brent Berlin a Paul Kay.

Svoj dlhodobý výskum zverejnili v knihe Základné farebné pojmy: ich všeobecnosť a vývoj (Basic color terms: Their universality and evolution, 1969).

Zistili, že názvy farieb sa v jazykoch vytvárajú podľa určitých pravidiel.

Prvé názvy farieb sú obvykle mená pre čiernu a bielu, nasledujú červená, zelená a žltá, potom modrá a hnedá.

Posledné, siedme štádium pomenovania farieb, by malo určiť mená pre fialovú, ružovú, oranžovú alebo sivú.

Berlin a Kay vo svojej práci vysvetlili aj to, aké sú podmienky pre vznik názvu farby. Základom je, že môže mať len jednu slovnú jednotku a jednu morfému – teda modrá, nie bledomodrá ani modrastá. Musí tiež existovať všetkým známy objekt, ktorý danú farbu nesie.