Hovorí sa, že ženy nie sú farboslepé a aj to, že včely bodajú kvôli výraznému neónovému oblečeniu.
Očné testy sú zase vraj z bývalého Sovietskeho zväzu či z USA.
Okolo videnia farieb je stále dostatok mýtov a poloprávd. Ktoré sú tie najznámejšie a ako je to naozaj?
Farbosleposť na tri spôsoby
Mnoho ľudí je na základe popularity presvedčených, že farbosleposť znamená neschopnosť vidieť červenú a zelenú. Prípadne si predstavujú úplne čierno-biele videnie bez schopnosti vidieť akúkoľvek farbu.
Celou pravdou je, že čiastočná farbosleposť má tri rôzne typy podľa chýbajúceho farebného čapíku v očnej sietnici.
Takzvaná protanopia je absencia červeného čapíka v oku a spôsobuje neschopnosť vidieť červenú a zelenú.
Deuteranopia, alebo daltonizmus, je to, čo si mnohí predstavujú pod pojmom farbosleposť.
Ide o absenciu čapíka pre zelenú farbu, spôsobuje podobný problém ako protanopia a zvyčajne je dedičná. Viaže sa na chromozóm X, a preto sa prejaví najčastejšie u mužov.
Tritanopia je absencia čapíka pre modrú. Spôsobuje poruchu videnia modrej a žltej farby. Je vzácna, objavuje sa na siedmom chromozóme, takže sa neviaže na pohlavie. Podľa viacerých štúdií sa odhaduje, že na tritanopiu všeobecne trpí asi jeden človek z 30 až 50 tisíc.
Chce to naozaj zhodu nepriaznivých okolností, aby žena mala poškodené kópie génov farebného videnia od oboch rodičov, ale je to možné. Zvyčajne sú však ženy nezasiahnuté, akurát prenášajú jednu poškodenú genetickú kópiu.
Kto nevidí všetky farby?
Na určenie porúch farebného videnia sa používa test japonského vojenského lekára Shinobu Ishihara . Vyrobil ho už v roku 1917 ako lacné, rýchle a ľahko použiteľné vyšetrenie zraku.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
