Slušná žena sa stáročia zaobišla aj bez nich. Kedy do módy vstúpili nohavičky?

„Moje rozpaky vyvrcholili, keď mladá dáma zle stúpila a na črievičke sa jej rozopol háčik. Natiahla svoju peknú nôžku a poprosila ma, aby som jej črievičku zapol. Pokľakol som a ona nič netušiac nadvihla širokú sukňu... Pod ňou nemala nič a to stačilo, aby som sa cítil ako ochromený,“ opísal začiatok jedného z početných milostných dobrodružstiev Giacomo Casanova.

Možno si poviete, že žena, ktorá po svete pobehuje bez nohavičiek a koketne žiada o zapnutie topánky, bola pre tohto zvodcu nedôstojne ľahká korisť.

V skutočnosti išlo o slušnú mladú ženu, ktorá sa správala a obliekala tak, ako sa v 18. storočí patrilo. Nosiť nohavičky bola totiž dlho nehoráznosť, ktorá prináležala len nemravným ženám, prostitútkam a mužatkám.

Nohavičky v zajatí konvencií

Ak dnes premýšľame nad nohavičkami, na mysli máme nielen ich potenciál prebudiť erotické fantázie, ale najmä ich funkciu - chrániť pohlavné orgány pred chladom, nepohodlím a prípadne aj pred zvedavými pohľadmi.

Móda sa však často riadi inými pohnútkami ako funkčnosťou. Oveľa dôležitejšie sú pre ňu spoločenské konvencie.

Práve tie spôsobili, že ženy boli dlhé stáročia sťahované korzetmi a šnurovačkami, nosili ťažké šaty, dlhé sukne a pohyb im znemožňovalo niekoľko vrstiev spodničiek. Nie je náhoda, že nohavičky, alebo aspoň ich najrôznejšie predchodkyne, sa v histórii objavujú tam, kde je pohyb.

Ženy v odeve, ktorý nápadne pripomína plavky, sú zobrazené napríklad na mozaikách z 3. storočia pred naším letopočtom. Rimanky v jednoduchých nohavičkách a podprsenkách sa na nich očividne venujú športu, ktorý nemá ďaleko od dnešného fitness.

Ženy v dvojdielnom športovom odeve sú zobrazené na rímskych mozaikách z 3. storočia pred.n. l. Boli objavené neďaleko mesta Piazza Armerina na Sicílii. (zdroj: Wikimedia Commons)

Systematické cvičenie sa však s príchodom kresťanstva všeobecne prestalo praktizovať a ženy sa k telesnému pohybu dostali len počas práce a chôdze. Výnimkou bola azda jazda na koni, ktorej sa niektoré urodzené ženy venovali.

Jednou z nich bola aj francúzska kráľovná Katarína Medicejská, ktorá práve na tieto účely, navzdory dobovému nezvyku, spodnú bielizeň využívala. Až do 18. storočia išlo skôr o výnimky, ktoré sa rozhodne netýkali všetkých žien.

Slúžky, staré dámy a tanečnice

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Móda push-up podprseniek pomaly končí. Čo čaká ženské výstrihy? Čítajte 

Dlhé sukne, ktoré pozostávali z niekoľkých vrstiev, ženské lono chránili dostatočne a do hry nevstupoval ani erotický rozmer spodnej bielizne, ako ho poznáme dnes.

Ešte v období baroka, teda v osemnástom storočí, sa spodnej bielizni celkovo nevenovala takmer žiadna pozornosť.