Od šiat po bikiny. Aká je história dámskych plaviek?

Evolúcia sa týka aj oblečenia, nevynímajúc plavky. Tie si čoskoro oblečieme aj my, keďže horúce letné dni sa blížia. Dnešné kúsky na plávanie a kúpanie však vyzerajú úplne inak, ako to bolo kedysi.

Staroveký Rím

Rimania boli pokročilým národom. Platilo to aj v móde. Ženy už v tej dobe pri kúpaní v kúpeľoch nosili dvojdielne „plavky“.

Vrchné časti sa podobali na dnešné plavky v „bandážovom“ štýle, teda v obdĺžnikovom strihu bez ramienok.

A ako ukazujú staroveké obrázky, nielen že v nich plávali, ale zároveň sa zabávali a trávili v nich pri vode voľný čas.

Plavky v 18. storočí

V tomto období ľudia začali využívať pobrežie a pláže ako miesta na stretávanie, socializáciu a zábavu.

Kúpanie v mori, riekach či kúpeľoch sa stalo tradičným spôsobom, ako tráviť teplé dni. V tomto období sa za trend a aj akúsi etickú normu považovalo kompletne zahalené ženské telo a biela pokožka, chránená od slnečných lúčov.

Ženy sa pred slnkom chránili veľkými jednoduchými bavlnenými šatami v svetlých farbách a klobúkmi. Do spodných lemov sukní si zašívali závažia, aby sa chránili pred vetrom a neodhalili nechcene pokožku nôh.

Zdržanlivosť bola vo viktoriánskom období módou. Niektoré ženy namiesto dlhých šiat nosili na pláž kratšie verzie, ktorých sukne siahali len po kolená.

Aby teda verejnosti neukazovali holé nohy, nosili hrubé pančuchy. Oblečenie sa väčšinou vyrábalo z vlny. Bolo ťažké, nepohodlné a pomaly schlo, no ženy by si inak čas na pláži užiť nemohli.

Kúpacie kabíny

Historicky je v súvislosti s kúpaním sa v 18. a 19. storočí známy aj výraz „kúpacie stroje“. V prímorských rezortoch bolo ľuďom dopriate súkromie.

Slúžili na to aj akési kabínky malé domčeky, do ktorých ľudia vliezli a následne ich kone odtiahli do hlbšej vody. Tam sa mohli v pohodlí okúpať bez toho, aby ich niekto videl a po skončení boli vytiahnutí späť na pobrežie.

Aj keď neboli praktické a zabárali sa do piesku na pláži, viktoriánske ženy ich využívali kvôli súkromiu, ktoré poskytovali. Zároveň sa v nich mohli prezliecť do suchého oblečenia.

Revolučná plavkyňa

Austrálska plavkyňa Annette Kellerman sa na plavky pozerala kvôli svojmu povolaniu ako na praktickú záležitosť.

V šatách z predošlých desaťročí sa jej plávalo ťažko a tak sa rozhodla presadiť v ženskej móde po roku 1900 plavky, ktoré na ženskom tele sedia lepšie a padnú mu. Aby ukázala, čo tým myslí, vymyslela si vlastnú „kolekciu“ plaviek.

Skromnosť a striedmosť pomaly vystriedala najmä funkčnosť oblečenia na kúpanie. Kontúry ženského tela prestávali byť tabuizované. Aj keď sa to niektorým sprvu nepáčilo a Annette Kellermanová sa stretla aj s odporom.

V roku 1907 bola zatknutá za to, že nosila príliš obtiahnuté jednodielne plavky. Napriek tomu, že muži už v tej dobe nosili len krátke nohavicové plavky a zvyšok tela mali odhalený, u žien sa to netolerovalo.

Čoraz viac slobody

Anetta Kellerman bola akousi priekopníčkou slobodnejšej dámskej plážovej módy. Jej vývoj po roku 1910 naberal na obrátkach. Na výrobu plaviek sa využívalo oveľa menej látky.

Predošlé dekády ženy v mori len nežne preskakovali vlny a držali sa pritom lana natiahnutého vo vode. Po roku 1915 sa však plávanie stalo aj medzi nimi obľúbeným športom a tak túžili po ľahkých plavkách.

Najprv šlo o skrátené verzie viktoriánskych plaviek s jednou vrstvou látky, bez rukávov a bez zakrývania lýtok. Po roku 1920 ženy na pláž nosili jednodielne plavky bez rukávov a odkrývali už aj stehná.

Doba „jazzová“

Dvadsiate a tridsiate roky 19. storočia predstavovali na plážach oslobodenie.

Ženy sa po piesku prechádzali v kratučkých šortkách a vrchnom diely, ktorý odkrýval už aj hrudník a chrbát.

Plážová móda sa vyvíjala veľmi podobne spolu s večernou. Aj večerné šaty odkrývali viac pokožky a populárne boli hlboké výstrihy na chrbte. Muži nosili už len šortky bez toho, aby si zakrývali hrudník.

Plavky po roku 1940

Keď už z dámskych plaviek ubudla látka v mieste nôh, rúk, hrude a chrbta, ostávalo len jedno, ktoré túžilo po odhalení. V tomto období začali vznikať bikiny.

Ich autorom je francúzsky dizajnér Louis Reard, ktorý ich verejnosti predstavil v roku 1946. Najprv sa im veľa ľudí bránilo, hovorili si, že sú absolútne nevhodné.

Niektoré krajiny so silným náboženským presvedčením aj v Európe túto módu zakazovali, napríklad, Taliansko. Vďaka funkcionalite a často aj estetike si zákazníčky získali.

Súčasnosť v plavkovej móde

Móda, ktorá prichádzala neskôr, po päťdesiatych rokoch 20. storočia bola čoraz slobodomyseľnejšia tak, ako celá spoločnosť. Trendy, ktoré v oblasti plavkovej módy prichádzali sa často vracajú dodnes.

Aj dnes dizajnéri obľubujú vo svojich návrhoch spodné plavkové diely s vysokým pásom ako v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch. V roku 2017 zažívame návrat jednodielnych plaviek, pletených bikín, trojuholníkových vrchných dielov alebo topov, ktoré mierne zakrývajú hrudník a boli obľúbeným prvkom ženskej plavkovej módy v sedemdesiatych rokoch. Súčasnosť štýlu plaviek praje rôznorodosti.