Jeseň nás núti vyťahovať zo šatníkov teplejšie oblečenie a mnohí toto obdobie (najmä pre typické počasie) nazývajú „sweather-weather“. Pletený, štrikovaný, so zapínaním či bez, svetre sú jednoducho znakom útulnosti a tepla.
Dámske svetríky sa do ženského šatníka dostali až začiatkom 20. storočia a odvtedy sú ich neodmysliteľnou súčasťou. Svetre ako také však majú históriu, ktorá siaha oveľa ďalej.
Tak ako pri mnohých iných odevných vynálezoch, aj pri nich mal byť pôvodný účel funkčnosť a praktickosť v boji.
Na počiatku bol lord a vojna
Základnú formu a meno dali kardigánu, teda dlhšiemu pletenému svetru, britský aristokrat a Krymská vojna (1853 - 1856). Názov získali po Lordovi Cardiganovi, presnejšie plukovníkovi Jamesovi Brudenellovi, ktorý počas spomínanej vojny zvykol nosiť dlhšie priliehavé kabátce pletené z berlínskej bavlny alebo anglickej vlny. Mali podobnú dĺžku aj strih ako dnešné kardigány.

Módny historik Jonathan Walford uvádza, že pletenie začalo byť na vzostupe okolo roku 1850. Pleteniny boli v chladnom počasí na bojisku veľmi žiadané a civilisti často vytvárali takéto svetre doma, aby ich následne posielali vojakom.
Hoci sa Lord Cardigan vo vojne veľmi nevyznamenal a prežil ju vraj iba vďaka tomu, že niekoľko vlastných mužov v boji opustil, po návrate do Anglicka sa často nechával počuť o svojej chrabrosti a vymýšľal si neuveriteľné historky. Na fotografiách ho zvečňovali v typickom štýlovom svetri, a tak aj tento kúsok oblečenia získal na popularite a začali ho komerčne produkovať továrne.
Svetre ako športová uniforma
Napriek chladnému precitnutiu po zistení skutočnosti o plukovníkovi Cardiganovi sa kardigány v Európe v rámci 19. storočia stále nosili. Spadali však skôr pod hlavičku „vesta“ alebo „kabát“. Až začiatkom 20. storočia dostalo nosenie svetrov úplne nový obraz.

Autor José Blanco F. a niekoľko ďalších odborníkov na módu v knihe Clothing and Fashion: Americká móda od hlavy po päty píšu, že módna Biblia Vogue už v roku 1908 v jednej zo svojich reklám propagovala pletené kardigánové svetre určené na golf a tenis. Inšpirované boli pôvodne v mužskom oblečení.
Počiatky nosenia svetrov na voľnočasové použitie naozaj súvisia so športovaním, využívali sa pri lyžovaní, korčuľovaní, jachtingu či krikete, vo väčšine prípadov však najmä u pánov. Masovú popularitu svetrom predurčila až módna vizionárka Coco Chanel, ktorá z nich spravila kus ženskej garderóby.
Kardigán pre všetkých

Francúzska dizajnérka sa, tak ako v prípade mnohých iných druhov oblečenia, inšpirovala v pánskom šatníku. Vytvorila kardigán určený špeciálne pre ženy – jeho materiál bol z džerseju, teda ľahšej pleteniny a dĺžkou prekrýval sukňu.
Podstatou bolo, že sa ním prihovárala modernej žene, ktorá nechcela byť v obliekaní ničím obmedzovaná. Sama robila svojmu oblečeniu najlepšiu reklamu tým, že v ňom skrátka vyrazila do spoločnosti.
Tridsiate a štyridsiate roky ovplyvnené veľkou hospodárskou krízou donútili ženy si takéto kúsky nielen kupovať, ale priamo šiť doma. Zo začiatku boli populárne veľké rozťahané svetre, trend sa však neskôr obrátil a dámy rady predvádzali svoje figúry v priliehavých štýlových svetríkoch.
Do Ameriky sa táto vlna dostala až v 50. rokoch, čo súviselo so silným pocitom rovnostárstva. Riaditeľ Metropolitan Museum of Art’s Costume Institute, Harold Koda, o Coco vyhlásil, že vďaka nej mohol nosiť klasický kardigán hocikto, a preto ho Američania milovali. V skutočnosti si ho však nemohol dovoliť úplne každý a to najmä pre vyššiu cenu prístupnú iba bohatým elitám.
Rozmach svetrového biznisu
Po druhej svetovej vojne nastal svetrový boom, vznikali nové druhy pletenín a farieb, obľubu získali twinsety, teda kombinácia topu a kardigánu v rovnakej farbe. Na trh sa dostávali nové značky, svetre s výšivkami a nápismi a svoju cestu si razili aj do televízie a časopisov.
Spôsoby šitia, strihy a veľkosti určoval aj vývoj technológií, ktoré umožnili komplexnejšiu masovú produkciu. V 80. rokoch začalo domáce pletenie a výroba svetrov upadať, pretože sa stali ekonomicky nevýhodnými oproti lacnejšej továrenskej výrobe.
Novými pestrými farbami, textúrami a povýšením svetrov na high-fashion obliekanie sa v tej dobe preslávili aj európske značky Missoni a Kenzo. Ďalšie známe mená ako Vivienne Westwood či Sonia Rykiel im dodali šmrnc a od tradície prešli k moderným prvkom ako boli prešívania či vzory. No a krátko nato prišiel aj do svetrovej módy punk.

Kurt Cobain aj feministky
Zástupcovia punkového hnutia sa predvádzali vo vyťahaných či roztrhaných svetroch, obliekali si kúsky zo second handov a ich vzorom nebol nik iný ako Kurt Cobain z kapely Nirvana. Ten podobne vyzerajúce svetre spopularizoval, keď si ich začal obliekať na koncerty a do videoklipov.
Mimochodom, šedozelený sveter, ktorý mal oblečený počas vystúpenia MTV Unplugged v roku 1993, iba pár mesiacov pred smrťou, sa vydražil v roku 2015 za viac než 140-tisíc dolárov.
Kardigány a „knihovnícky“ štýl obliekania zohral svoju úlohu aj v tretej vlne feminizmu. Začiatkom 90. rokov ich ako svoju uniformu prevzalo feministicko-punkové hnutie Riot Grrrl z Washingtonu. Ich ideológiou bolo bojovať za ženské práva a robiť osvetu v témach ako boli znásilnenia, domáce násilie, rasizmus či patriarchálna spoločnosť.
Pôvodná uniformita v podobe nosenia svetrov z lacných bazárov a pletených kardigánov ich preslávila, neskôr sa však pretransformovali k piercingom a dredom ako poznávaciemu znameniu.
Súčasné trendy vo svete svetrov
Dvadsiateprvé storočie otvorilo svetríkom, pulóvrom a kardiganom dvere aj do vysokej módy. Na mólach ich predvádzajú modelky značiek ako Prada, Armani, Dior, Stella McCartney či Gaultier. Sú farebné, obtiahnuté, voľné, dlhé ako svetrové šaty, roztrhané aj extravagantné.
Vidíme ich v ledabolom štýle, ale aj ako súčasť elegantných variácií.
Svetre dostali tisícky tvarov a možných využití, nosia sa do ulíc, do školy, do práce, ale aj na oficiálne stretnutia. Mimochodom, výbornú reklamu im urobila aj bývalá americká prvá dáma Michelle Obama. Nosenie svetrov a kardigánov sa stalo jej poznávacím znamením a podľa niektorých módnych odborníkov im prinavrátila lesk.
Svetrík si obliekla napríklad aj v roku 2009 počas návštevy anglickej kráľovnej Alžbety II., za čo si vyslúžila kritiku od návrhára Oscara de la Rentu. Ten povedal: "Do Buckinghamského paláca skrátka nejdete vo svetri."
Michelle Obama však na žiadne z týchto názorov nedbala a rozhodla sa naďalej reprezentovať bežnú americkú ženu, ktorá sa nesnaží za každých okolností vyzerať honosne a snobsky. Možno aj to je ďalším dôkazom, akým univerzálnym kúskom dnes svetre sú.