Veľká noc 2025: Slovenské zvyky a tradičné jedlá

Veľkonočné tradície a zvyky na Slovensku sa v minulosti spájali najmä s úrodou a zdravím. Sviatky Veľkej noci boli pôvodne oslavami prechodu zimy na jar, kým nadobudli svoj náboženský význam.

Mnohé jedlá mali základ vo vajíčkach, tie si dávali ľudia aj svätiť na veľkonočnej omši spolu s inými jedlami. Stolovanie na Veľkonočnú nedeľu pripomínalo Štedrý večer.

Veľká noc 2025

Veľkonočné sviatky tento rok vychádzajú na obdobie od piatku 18. apríla do pondelka 21. apríla. Žiaci a študenti budú mať voľno o dva dni dlhšie, na Zelený štvrtok aj v utorok po Veľkonočnom pondelku.

Prečítajte si viac o dňoch Veľkej noci v roku 2025.

Tradičné veľkonočné jedlá

U kresťanov Veľkej noci predchádza obdobie 40-dňového pôstu, príprava veľkonočných jedál bola preto vítanou a radostnou udalosťou.

Základom mnohých jedál boli vajíčka, ktoré symbolizovali znovuzrodenie i plodnosť. Tipy na veľkonočné jedlá pochádzajú z Encyklopédie Centra pre tradičnú ľudovú kultúru.

Syrek

Na východnom Slovensku bolo špecialitou jedlo z mlieka a vajec nazývané syrek alebo aj hrudka. Gazdiné ho natenko krájali a podávali spolu so šunkou. Pozrite si jednoduchý recept na tradičný syrek.

Veľkonočná hrudka alebo syrek. (zdroj: Nanicmama.sme.sk | Kamila)

Veľkonočná paska

Tradičným jedlom v čase príchodu jari najmä na východe Slovenska bola aj paska alebo pascha. Tento koláč sa podobá vianočke. Je však odlišný od paschy, ktorá je nepečenou tortou z tvarohu podávanou na Veľkú noc v Rusku a na Ukrajine.

Príprava pasky mala priam obradový charakter. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú úrodu.

Pozrite si recept na veľkonočnú pasku.

Veľkonočná paska. (zdroj: Nanicmama.sme.sk | Kamila)

Veľkonočné baránky

Pečenie veľkonočných baránkov sa rozšírilo vplyvom kresťanstva. Koláč zvykne byť bohatý na vajíčka, ktoré sa počas pôstu nemohli jesť, a tak sa pred Veľkou nocou nahromadili.

Pozrite si recept s fotopostupom na Veľkonočného barančeka.

Veľkonočný baranček. (zdroj: Nanicmama.sme.sk | Kamila)

Pečené jahňa

Vo veľkonočných jedlách malo dôležité postavenie mäso, ktoré bolo po dlhom pôste vítanou zmenou v jedálničku. Starou tradíciou bolo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa, čo v prenesenom význame symbolizovalo obeť Baránka Božieho.

Pozrite si recept na pečený jahňací hrebienok.

Pečená jahňacina. Ilustračné foto. (zdroj: ADOBE STOCK)

Švencelina

V oblasti Spiša počas Veľkej noci jedli aj švencelinu. Ide o pokrm pripravený z posvätených jedál ako šunky, chleba, vareného vajíčka. Tie sa pokrájali a v mise zaliali kyslým mliekom a posypali nastrúhaným chrenom.

Šunka

Na dedinách sa najčastejšie počas Veľkej noci jedla šunka a tiež klobásy odložené zo zabíjačky. Pozrite si postup na domácu prípravu šunky.

Nemecká veľkonočná šunka. (zdroj: Fotolia.com)

Pečka, baba, veľkonočná plnka

Na juhu a západe Slovenska piekli počas Bielej soboty v baránkovej forme zmes žemlí, vajec a klobásy. Niekde zas do mliekom nasiaknutých žemlí pridali vajce a údené mäso. tento pokrm sa nazýval stratené kurča či pečka, dnes známejšie ako baba.

Pozrite si recept na veľkonočnú plnku.

Veľkonočná baba. (zdroj: sedita321123 | nanicmama.sme.sk)

Viac tipov na veľkonočné jedlá:

Veľkonočné zvyky a tradície

Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku sú veľmi rozmanité. Ich prvotný význam sa spájal s oslavami príchodu jari, neskôr sa pridal aj kresťanský význam spájaný so zmŕtvychvstaním Ježiša Krista.

reklama

Veľká noc v minulosti nebola len o zdobení kraslíc, šibačke a oblievačke. Počas Svätého týždňa (ako kresťania označujú týždeň pred Veľkonočnou nedeľou) dodržiavali ľudia v minulosti množstvo zaujímavých zvykov.

Kvetná nedeľa s bahniatkami

Na kvetnú (palmovú) nedeľu si ľudia do kostolov brávali rozvinuté bahnaitka - vŕbové prútiky s jahňadami, aby im ich kňaz posvätil. Doma si ich zastokli na povale alebo za obrazy, aby ich chránili pred búrkami, píše v práci Zvyky a tradície na Slovensku Baloghová Eleonóra.

Posvätenými bahniatkami ošľahali aj chorých, aby sa skoro uzdravili.

k Veľkej noci tradične patria aj bahniatka. veriaci si ich dávajú posvätiť na Palmovú nedeľu. (zdroj: ADOBE STOCK)

Neoralo sa

Napríklad v Terchovej medzi pašiami Veľkonočného týždňa nechodili poľnohospodári po prvý raz orať, lebo tieto dni vraj boli nešťastné, píše v knihe Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci etnograf Pavol Socháň.

reklama

Ani na Myjave počas Veľkého piatka nebolo dobré zem „hýbať“ - orať, lebo by to mohlo viesť k neúrode. Táto povera mohla byť podľa Sucháňa spojená s tým, že v tejto dobe Kristus odpočíval v Zemi.

Hluk mal očistnú funkciu

Na Zelený štvrtok a tiež Bielu sobotu sa muži, ženy aj mládež chodili umývať do potoka, čo im malo priniesť zdravie a krásu, píše Baloghová.

Na niektorých miestach sa s pôstom začínalo už počas tohto dňa.

„Počas Veľkej noci zohrával očistnú rolu aj hluk. Zvyčajne od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, zlé sily sa z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov,“ píše sa v online Encyklopédii Centra pre tradičnú ľudovú kultúru.

Konzumácia zeleninových jedál mala privodiť dobrú úrodu, v južných oblastiach sa zvykli na Zelený štvrtok varil polievky a prívarky z mladého špenátu, štiavu či žihľavy.

reklama

Veľký piatok bez práce

Na Veľký piatok, ktorý je v súčasnosti dňom pracovného pokoja, ani naši predkovia nepracovali. Maximálne niektorí na záhrade štepili či obrezávali ovocné stromy alebo presádzali rastliny, píše v knihe Detva z roku 1905 slovenský etnograf Karol Anton Medvecký.

Dodržiaval sa tiež prísny pôst, ak už niekto jedol, išlo o pôstne jedlá, napríklad slíže s makom, jedlá z kyslej kapusty alebo šťavela (štiav lúčny) a špenátu, niektorí pôstnu stravu obmedzili iba na pitie mlieka.

Pôst mal zaručiť bohatú úrodu.

Tomuto dňu sa pripisovali aj liečivé sily. Chorí sa preto kúpali v potoku a ľudia trpiaci reumov si strihali vlasy a tie potom hádzali dolu potokom, aby sa od nich choroba držala ďalej.

Kto vraj na Veľký piatok prvý napojil dobytok, ten poškodil ostatným členom rodiny. „Preto jaknáhle by to títo zbadali, už viac v ten deň radšej nik nenapája,“ píše ďalej Medvecký.

reklama

V noci statkári kúpali dobytok, aby bol po celý rok zdravý. Ženy zas šúchali domáce náčinie ako mliekarenské riady, aby im neuškodilo žiadne „bobonstvo,“ teda povera.

Biela sobota a sila ohňa

„Na Veľkú sobotu, keď zvony pustia, beží gazdiná ku potoku, načrie odtiaľ vody, s ktorou obchádzajú stavenia a kropia i prežehnávajú ho, aby bolo zachránené od nešťastia,“ píše etnograf Medvecký.

Posvätenú vodu si ľudia v tento deň prilievali aj do jedla.

Ľudia sa v tento deň venovali vareniu a pečeniu obradných jedál, píše Baloghová. Často išlo o bravčovinu, najmä šunku. Masť zo šunky si ľudia odkladali na liečenie rán.

„Vo viacerých oblastiach pripravovali na Veľkú noc jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy,“ píše Baloghová a dodáva, že najviac sa všade jedli vajíčka.

reklama

Významnú rolu v tento deň mal aj oheň, ktorý mal mať magickú noc a očistnú funkciu. S uhlíkmi z tohto dňa ľudia trikrát obehli dom, aby ho tak chránili pred povodňami. Kresťanstvo tieto rituály nahradilo v 8. storočí veľkonočným svätením ohňa, pálili sa aj zvyšky oleja z lámp, čo sa nazývalo pálenie Judáša.

Veľkonočná nedeľa

V najväčší sviatok roka sa nesmelo variť, ani krájať nožom. Všetky jedlá sa pripravili dopredu ešte počas Bielej soboty.

Veľkonočné obradné jedlá si ľudia brávali aj do kostola na posvätenie, v košíkoch mávali koláče, chlieb, mäso, maslo, tvaroh, syr, vajíčka či soľ.

„Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve,“ píše Baloghová.

Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila dopredu všetko, aby nemusela od stola vstávať počas večere.

reklama

Prvým chodom bolo zvyčajne vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prísediacich, píše sa v online Encyklopédii ľudových tradícií. Ďalej sa jedlo mäso, často šunka alebo hydina.

Z posvätených jedál sa snažili zjesť všetko, aj omrvinky, aby sa neohrozila úroda. Zvyšky jedál sa nevyhadzovali, ale sa ďalej používali. Napríklad kosti zo šunky či škrupiny vajec gazdovia dávali na osiate pole, aby ho ochránili pred krúpami. Omrvinky sa odkladali, pretože im pripisovali liečivú moc.

Oblievačka a šibačka

Voda mala počas Veľkej noci veľký význam, spájala sa s predstavou nového života, čistoty a krás. Spojenie s vodou vrcholilo práve na Veľkonočný pondelok, keď sa oblievalo.

Často sa s oblievačkou začínalo už po polnoci alebo skoro ráno. Oblievačka bola do prvej polovice 20. storočia typická pre stredné a východné Slovensko, šibalo sa na západnom Slovensku a oba obyčaje sa objavovali na juhozápade krajiny.

reklama

V pondelok oblievali mladíci dievčatá a v utorok to bolo naopak, v Detve napríklad chodili ženy oblievať mužov, ktorí si svoju „povinnosť“ nesplnili deň predtým.

Oblievačka je pohansko-slovanský pozostatok. Môže súvisieť s dávnymi obradmi, ktoré mali zabezpečiť hojnosť vlahy pre pôdu.

Niekde sa oblievalo len skromne z pohárika, inde riadne vedrom alebo sa dievčatá hádzali celé do studne, potoka či jazera, píše v poznámkach v knihe Národnie spievanky 1. zberateľ slovenskej ľudovej slovesnosti Ján Kollár.

Veľká noc sa spája aj so zeleňou aj v podobe korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Šibaním mali človeku priniesť silu prírody, sviežosť a zdravie.

Šibanie korbáčom sa pridalo k oblievačke iba v niektorých oblastiach, niekde šibali aj dievčatá v utorok, keď oplácali pondelňajšiu oblievačku.

reklama

Za oblievačku a šibačku dostávali mládenci buď pohostenie, maľované vajíčka, alebo aj surové vajcia, ktoré boli symbolom plodnosti.Dievčatá odmenu nedostávali.

Večer bývali bujaré dedinské zábavy.