Veľká noc 2021: Čo upiecť, kam ísť na výlet, ako vyzdobiť byt a čo dodržiavať

Veľkonočné sviatky patria medzi najobľúbenejšie sviatky roku. Symbolizujú príchod jari, znovuzrodenie a sú hlavným kresťanským sviatkom. S týmto obdobím sa spája množstvo špecifických zvykov a rituálov ako aj receptov a kultúrnych a rodinných tradícií.

Aj Veľká noc 2021 však bude iná a poznačia ju najmä opatrenia a obmedzenia súvisiace s pandemickými opatreniami. V nasledujúcom článku sa dozviete všetko o veľkonočných tradíciách, receptoch, dekoráciách ale aj aktuálnych obmedzeniach a opatreniach, na ktoré je tento rok potrebné myslieť.

V článku sa dozviete:

1. Kedy bude Veľká noc 2021, pre ktoré dni platí pracovný pokoj, kedy budú školské prázdniny
2. Aké opatrenia platia a kam možno cestovať
3. Aké bude počasie počas Veľkej noci
4. Najlepšie veľkonočné recepty
5. Najkrajšie veľkonočné dekorácie
6. Aké veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku vládli kedysi a ktoré sa dodržiavajú dodnes

Veľkonočné sviatky a prázdniny 2021

Veľkonočné sviatočné dni patria k takzvaným pohyblivým sviatkom, ktoré nemajú svoj pevný termín v kalendári. Pravidlá pre určenie najväčších sviatkov kresťanov sú veľmi staré.

Stanovil ich ešte v roku 325 cirkevný koncil v Nikaii a odvtedy sa nezmenili.Veľká noc sa začína vždy v nedeľu po splne ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Nemôže byť teda skôr ako 22. marca a neskôr ako 25. apríla.

Medzi dni pracovného pokoja patria Veľkonočný piatok a Veľkonočný pondelok. Obchody však budú zatvorené aj počas Veľkonočnej nedele.

Obchody budú teda otvorené vo štvrtok 1. apríla, v sobotu 3. apríla a potom až v utorok 6. apríla.

Veľkonočné prázdniny budú mať školáci od 1. apríla do 6. apríla. znovu sa učiť budú deti v stredu 7. apríla.

Aké opatrenia platia a kam možno cestovať

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Budú otvorené kostoly? Dá sa ísť na chatu? Aké sú opatrenia na Veľkú noc (otázky a odpovede) Čítajte 

Počas Veľkej noci bude platiť zákaz návštev aj cestovania. Zakázané zostane aj vycestovanie do iného okresu do prírody.

Kostoly získali výnimku na zákaz vychádzania. ​Verejné bohoslužby sa síce konať nemôžu, no veriaci budú môcť ísť do kostola individuálne za účelom duchovnej starostlivosti.

Počas Veľkej noci bude možné ísť do potravín, do drogérie, nakúpiť lieky či krmivo pre zvieratá alebo ísť natankovať len do ôsmej večer. Ľudia musia ísť do predajne, ktorú majú najbližšie pri bydlisku. V platnosti jej aj zákaz vychádzania po 20. hodine a to aj v prípade individuálneho športu alebo pohybu v prírode.

Vláda síce neplánuje iné sprísňovanie opatrení ani častejšie kontroly výrazne však apeluje na dodržiavanie platných nariadení vrátane zákazu návštev.

Neodporúča ani cestovanie na chaty a dôrazne varuje pred rodinnými stretnutiami, návštevami alebo tradičnými zvykmi ako šibačka. Zároveň vydala zoznam desiatich odporúčaní

Výlet do prírody zostáva povolený aj počas sviatkov. Zároveň pri návšteve prírody platia doterajšie obmedzenia. Prírodu môžete navštíviť len vo vlastnom okrese - v prípade Bratislavy je to celý Bratislavský kraj a v prípade ľudí z Košíc sa ráta aj okre Košice-Okolie.

Podrobné opatrenia pre každý okres si môžete pozrieť v Covid Automate

Aké bude počasie počas Veľkej noci?

• Počas Veľkej noci sa ochladí. Čakajte dážď, hmlu aj snehové prehánky
• 1. 4. 2021 (Štvrtok) Polojasno až oblačno a veľmi teplo. Najvyššia denná teplota 18 až 23, na západe a miestami na juhu stredného Slovenska až okolo 25 st. Ojedinele, na východe miestami, prehánky alebo búrky.
• 2. 4. 2021 (Piatok) Premenlivá, k večeru zmenšená oblačnosť a citeľné ochladenie. Najvyššia denná teplota 12 až 17, v severnej polovici 7 až 12 st. Cez deň očakávajte ojedinele prehánky, dážď a vo vysokých polohách sneženie.
• 3. 4. 2021 (Sobota) Premenlivá, na severe a východe až veľká oblačnosť a chladno. Najvyššia denná teplota 7 až 12, na severe a Horehroní 2 až 7 st. Cez deň na viacerých miestach dážď, prehánky a sneženie.
• 4. 4. 2021 (Nedeľa) Premenlivá oblačnosť a chladno. Najvyššia denná teplota 7 až 12, na severe 2 až 7 st. Ojedinele, v noci na severe miestami prehánky, od stredných polôh snehové.
• 5. 4.2021 (Pondelok) Malá, miestami zväčšená oblačnosť. Zrána ojedinele hmla. Najvyššia denná teplota 8 až 14 st.
• Podrobnú predpoveď nájdete na pocasie.sme.sk

Najlepšie veľkonočné recepty

Veľká noc je tradične spojená aj s dobrým jedlom. Inšpirujte sa tradičnými sladkými aj slanými veľkonočnými receptami akými sú veľkonočná hrudka, paska, zemiakový šalát, syrová roláda a nevynechajte ani skvelé špenátové recepty vhodné na zelený štvrtok.

Recepty na zelený štvrtok

Veľkonočné recepty vhodné na zelený štvrok (zdroj: Naničmama.sk | majwo)

Pozrite si recepty na špenátové halušky, palacinky, rolády aj polievky

Tradičné veľkonočné sladké jedlá

Recepty na tradičné veľkonočné sladké jedlá (zdroj: Nanicmama.sme.sk/Kamila)

Pozriete si recepty na veľkonočnú pasku, veľkonočný veniec, veľkonočný koláč alebo tradičného veľkonočného barančeka.

Tradičné veľkonočné slané jedlá

Recepty na tradičné veľkonočné slané jedlá (zdroj: naničmama.sme.sk/Kamila)

Pozrite si recepty na veľkonočnú hrudku, tradičnú veľkonočnú plnku, cviklový šalát, syrovú roládu či veľkonočnú fašírku.

Recepty na tradičné veľkonočné šaláty

Reecepty na tradičné veľkonočné zemiakové šaláty (zdroj: Miloš Mikuš)

Pozrite si recepty na klasických aj nezvyčajné recepty na zemiakové šaláty. Pochutnajte si na tradičnom viedenskom šaláta, šaláte s majonézou, estónskom, dánskom aj šaláte so zálievkou.

Veľkonočné ozdoby a dekorácie

Veľkonočné kraslice, maľované vajíčka či veľkonočný zajkovia a kvetmi vyzdobený interiér. to všetko patrí k Veľkej noci. Ponúkame inšpirácie, ako zútulniť svoj byt a potešiť deti aj dospelých.

Jednoduché veľkonočné vajíčka na poslednú chvíľu

Netradičné veľkonočné dekorácie na poslednú chvíľu (zdroj: Pexels.com)

Pozrite si návody na vajíčka ozdobené konfetami, zdobené čiernou alebo zlatou fixkou alebo krepovým papierom. Aj na poslednú chvíľu sa dajú vytvoriť krásne dekorácie.

Veľkonočné dekorácie, ktoré môžete tvoriť s deťmi

Vekonočné dekorácie, ktoré zvládnete aj s deťmi (zdroj: Artmama.sk | dzenuska)

Pozrite si postupy na dekorácie, ktoré môžete vytvoriť spolu s najmenšími. Prípravy na tohtoročné veľkonočné sviatky neprebiehajú bežným spôsobom. Oveľa viac času, ktorý trávime doma s deťmi však môžeme využiť aj na spoločné kreatívne aktivity.

Jarné dekorácie s vajíčkami a kvetmi

Veľkonočné dekorácie s kvetmi a vajíčkami (zdroj: artmama.sme/SURI)

Pozrite si postupy na veľkonočné dekorácie plné kvetov a vajíčok, ktoré symbolizujú prichádzajúcu jar.

Veľkonočné zvyky a tradície

Veľkonočné zvyky a tradície (zdroj: Archív SME/Ján Krošlák )

Veľkonočné zvyky a tradície sú nesmierne bohaté a rozmanité. Svoj rozmer majú nielen v kresťanskom kontexte ale aj v oslave jari a znovuzrodení. Veľká noc to rozhodne nebola len šibačka, polievačka a maľovanie kraslíc. Počas veľkého týždňa sa odohrávalo množstvo zaujímavých vecí.

Zelený štvrtok - tiché zvony a kúpanie v studenej vode

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Etnologička: Nenamýšľajme si, že naša ľudová kultúra je výnimočná Čítajte 

So Zeleným štvrtkom súvisí najmä utíchnutie zvonov v kostole, ktoré podľa zvyku "odleteli do Ríma" a vrátia sa až počas Bielej soboty. Zvuk zvonov dodnes nahrádzajú rapkáče.

V minulosti v tento deň spájal aj inými zvykmi. V okolí Nitry ľudia zaháňali hlodavce a s nimi aj hlad tak, že štrngajúc zväzkom kľúčov obišli dvor. V okolí Bratislavy hospodári obchádzali pole a škodcov odháňali búchaním cepmi o zem. Na Kysuciach triasli ľudia počas zvonenia zvonov stromami, aby narástlo veľa ovocia.

V tento deň boli aj časté rituály spojené so zdravím. Ľudia sa napríklad umývali v studenej vode, aby sa zbavili vyrážok.

Pôst sa blížil k vyvrcholeniu a počas zeleného štvrtka sa pripravovali len zeleninové jedlá, na južnom Slovensku napríklad cestoviny. Práve príprava zelených jedál patrí k dodnes najpevnejšiemu zvyku.

Veľký piatok - prísny pôst a stieranie rosy

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Cudzinci o slovenskej Veľkej noci: Prečo to chlapi majú také ľahké? Čítajte 

Veľký piatok bol a dodnes je dňom rozjímania, modlitieb, pašií a očistných obradov a najmä prísneho pôstu. Kto celodenný pôst nevydrží, tomu sa odporúčajú jedlá zo strukovín alebo zelenina.

V tento deň sa na území Slovenska nevykonávajú omše. Sú nahradené inými obradmi, ktoré pripomínajú Ježišove ukrižovanie.

Rituály sa týkali aj svetských záležitostí. V tento deň sa zakazovalo hýbať zemou, pretože sa verilo, že ešte spí - táto obyčaj má korene v starých kultoch uctievania zeme.

Zároveň mnohé ženy na Veľký piatok stierali z jarných lúk rosu. Ľudia totiž verili, že zem je v tomto období plodná a tehotná a dotyk s ňou mohol túto plodnosť preniesť aj na ženu.

Vo svete zvykov a tradícií prevládala predstava, že sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok stretávali strigy, spoločne tancovali po dedine a kúpali sa v potoku. Skoro ráno čarovali, brali kravám mlieko a mútili z neho maslo či lámali konáre ovocných stromov.

Biela sobota - Veľkonočná vigília a vyváranie

Liturgia Bielej soboty je najbohatšia a najdlhšia počas celého roka, pretože Veľká noc je najväčší kresťanský sviatok. V tento deň sa sa nekonajú omše a veriaci sa modlia pri symbolickom hrobe v kostoloch. Po západe slnka sa však koná Veľkonočná vigília. Jej súčasťou je obrad svetla, keď sa slávnostne zapaľuje paškál – veľkonočná svieca, symbol zmŕtvychvstalého Krista a vrcholom je rozviazanie zvonov, ktoré stíchli počas zeleného štvrtku.

Číta sa až deväť biblických statí, ktoré približujú dejiny spásy od stvorenia sveta, cez oslobodenie Židov z egyptského otroctva až po vykúpenie ľudstva prostredníctvom Ježišovej smrti.

Deň pred kvetnou nedeľou je venovaný prípravám jedál, určených na posvätenie. Na východnom Slovensku sa pečie špeciálny kysnutý koláč, pascha. Na Orave a v Liptove sa nazýva baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky.

Veľkonočná nedeľa - zaslúžené hodovanie

Ráno kňazi svätia košíky plné jedál veriacim ich farnosti a nasledujú spoločné rodinné raňajky. Kedysi sa pri jedle stretávala celá rodina za jedným stolom rovnako slávnostne ako na Štedrý večer.

Stôl bol prikrytý bielym obrusom a gazdiná naň pripravila vopred všetko tak, aby počas jedenia nemusela vstávať. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda delil medzi všetkých prítomných. Potom sa jedlo mäso. Najesť sa bolo treba dosýta, aby sa zabezpečila sýtosť a dostatok jedla počas celého roka.

Veľkonočný pondelok - šibačky a nočné pitky

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako vyzerala tradičná oblievačka, keď nebola karanténa Čítajte 

Veľkonočný pondelok sa spája najmä so šibačkou a polievačkou. Kým šibačka je svojím pôvodom západoeurópskym prvkom, oblievanie pochádza z východnej Európy.

Na Slovensku sa tieto tradície spájajú. Na východnom Slovensku najmä v minulosti výhradne polievalo, na západnom sa šibalo a na strednom Slovensku sa to miešalo. V súčasnosti sa to však už nediferencuje a vo všetkých regiónoch väčšinou praktizujú ako šibačku tak aj oblievačku.

Magický význam, ktorý tiež siaha k rituálom plodnosti a nadobúdania zdravia sa stratil a šibačka sa zmenila spoločenskorodinnú záležitosť. Oblievať, a to nielen mladé dievčence, už chodia všetky vekové kategórie. V niektorých regiónoch mala šibačka a polievačka nezvyčajné podoby.

V Čiernom Balogu s mladí muži stretávali a popíjali už na Veľkonočnú nedeľu, a s polievačkou začali už skoro ráno za tmy. Museli to stihnúť do svätej omše, aby ju dievčatá nezmeškali. Večer sa potom znovu v niektorom z domov stretli a pri muzike sa do rána zabávali.

Nielen v Hrochoti, ale tiež v ďalších dedinách patrila a stále patrí k Veľkonočnému pondelku "kúpačka". Polievalo sa zásadne vodou priamo zo studne, válova alebo z potoka.

Polomčania považovali Veľkonočnú nedeľu za najväčší sviatok, preto sa v ten deň nesmelo variť, dokonca ani nožom nič krájať, aby voly nepokapali. Všetko sa pripravilo už predtým. Aj pre túto obec bola príznačná oblievačka, nazvali ju "kuparská". Mládenci mali tiež pre dievky iba studenú vodu, ak sa im niektorá snažila ukryť a našli ju, tak ju rovno celú namočili do potoka.