Cudzinci o slovenskej Veľkej noci: Prečo to chlapi majú také ľahké?

Najat, Elisa, Marina, Pauline a Cástor prišli na Slovensko z rôznych kútov sveta a našu malú krajinu si zamilovali.

Možno aj preto, že ich k nám priviedla láska, v inom prípade krásna príroda. Aj keď u nás žijú už roky, na naše veľkonočné tradície si stále úplne nezvykli.

„A čo chlapi?“, pýtajú sa cudzinky, „prečo to majú také ľahké?“ Na druhej strane chlapi v tom vraj majú jasno - naše tradície sú zaujímavé a mali by sme si ich chrániť.

Marina Vlasenko (30), Rusko

Tanečníčka Marina hovorí, že na Slovensko ju pred piatimi rokmi priviedol osud. „Nikdy som neplánovala odísť do zahraničia.

Ale áno, láska vždy urobí svoje a zamieša karty,“ priznáva krásna Ruska, ktorú počas týždňa nájdete pri lekciách tanca v Riverpark Dance School či v tanečnej akadémii Anora.

„Tancu sa venujem odmalička. Vyštudovala som Vysokú školu umenia v Moskve. Tanec ma vždy bavil, podobne ako aj výučba tanca,“ hovorí Marina. „Dodáva mi to veľa energie a najšťastnejšia som, keď vidím spokojných študentov, ktorých motivujem posúvať svoje hranice a vzdelávať sa spolu so mnou,“ pokračuje v rozhovore špičková tanečníčka.

Okrem výučby tanca sa venuje i vlastnému projektu Lady Moss's Angels, pomocou ktorého chce priniesť na Slovensko niečo nové a krásne.

Marina Vlasenko (zdroj: Andrej Gabor)

Veľkonočné sviatky trávi Marina zvyčajne so svojím priateľom v Taliansku.

„Moja asociácia s týmto sviatkom je hlavne jar a nový život. Tým, že do Ruska chodím len na zimné sviatky a cez leto, väčšinou tieto dni trávim s rodinou môjho priateľa v Taliansku. Na Veľkú noc chodíme do kostola a samozrejme tradíciou v Taliansku je mať celú rodinu pokope a dať si poriadny obed,“ opisuje Marina.

Aj keď slovenské zvyky úplne nedodržiavajú, Marina na ne má svoj názor. „Máte to veľmi zaujímavé s tou šibačkou a oblievačkou. Len potom mám otázku: A čo s chlapmi? Prečo to majú také ľahké?“

V Rusku je Veľká noc spojená s kresťanskými zvykmi a podobne ako vo zvyšku Európy, s rodinou.

„V Rusku máme tiež Veľkú noc, voláme ju Pascha (Пасха), a je to veľmi dôležitý sviatok. Máme samozrejme tradíciu chodiť do kostola a celý deň prijímať návštevy. Pripravujeme a zdobíme vajíčka a pečieme koláč, ktorý sa volá pascha, zdravíme blízkych a želáme im len to dobré, veď v tento svetlý deň bol Ježiš vzkriesený. Akurát doma nemáme v tento sviatok tak veľa čokolády, to je veľmi populárne hlavne tu, v Európe. Čo mi vlastne vyhovuje, pretože mám veľmi rada sladké,“ smeje sa Marina.

Cástor Sánchez (51), Kolumbia

Kolumbijčana Cástora priviedlo na Slovensko pred 32 rokmi štúdium na vysokej škole. Po jeho skončení sa rozhodol na Slovensku zostať a naša malá krajina v srdci Európy sa mu stala novým domovom.

Živí sa tlmočením, výučbou cudzích jazykov aj ako sprievodca a na Slovensku ho uchvátilo nielen naše hlavné mesto, ale i regióny Spiš či Orava.

„Vždy sa vraciam do Spišskej Soboty, do Spišskej Kapituly, do Žehry, do Slovenského raja. Tak isto mám veľmi rád Oravu, Oravský zámok. V ňom som dokonca strávil jednu celú noc. Nikdy na to nezabudnem,“ opisuje Cástor.

Cástor Sánchez z Kolumbie (zdroj: archív Cástora Sáncheza )

Veľkonočné sviatky pravidelne trávi na Slovensku, so všetkým, čo k tomu patrí.

„Pravidelne oslavujem Veľkú noc po slovensky. S kmotrom vždy vyšibeme kmotru, krstné dcéry a susedky,“ hovorí Kolumbijčan.

Slovenské zvyky a tradície sú podľa neho jedinečné a vzácne.

„Spočiatku som bol veľmi prekvapený z vašich zvykov. Potom sme sa ale v škole o nich učili - čo každá tradícia znamená, odkiaľ pochádza. Je to veľmi zaujímavé. Som pyšný na Slovensko, že si zachovalo také starodávne tradície. Dúfam, že si ich zachováte ešte dlho,“ hovorí.

V Kolumbii sa Veľká noc spája najmä s náboženskými zvykmi.

„Naša Veľká noc je čisto náboženská tradícia, čo znamená, že tam nie sú žiadne pohanské zvyky ako u vás - zajačiky, kuriatka, vajíčka, nič také. My to voláme Svätý týždeň a všetko sa točí okolo osoby Ježiša Krista a jeho ukrižovania. Keď som bol malý, nemal som veľmi rád Veľkú noc, hoci sme mali voľno zo školy, lebo sme museli chodiť skoro každý deň do kostola, na dlhé bohoslužby, otec nám nedovolil počúvať nahlas hudbu, a podobne. Bola to nuda,“ spomína sympatický lingvista, ktorého môžete z času na čas stretnúť aj v bratislavskej peruánskej reštaurácii.

Odkedy vznikla, Cástorovi na Slovensku nechýba už vôbec nič, dokonca ani jeho obľúbené banány na praženie či chutná yucca (korienky manioc, cassava, ktoré sa pripravujú ako zemiaky). Naša krajina mu jednoducho nadobro prirástla k srdcu.

Elisa Maniero (30), Taliansko

Talianka Elisa pricestovala na Slovensko pred šiestimi rokmi. Najprv ju sem priviedla láska, neskôr ju tu udržala aj práca.

Pochádza z malého mestečka asi 30 km od Benátok v regióne Veneto, kde Veľkú noc spolu oslavuje celá rodina podobne ako na Slovensku.

„V Taliansku sa tradície líšia od regiónu k regiónu. V tom mojom, Veneto, nemáme nič priamo spojené s Veľkou nocou, okrem toho, že jeme veľké (alebo obrovské) čokoládové vajcia a „colombu“ (niečo ako panettone v tvare holubice). Na Veľkonočný pondelok, ktorý voláme Pasguetta, chodievajú ľudia na pikniky a prechádzky do hôr alebo k moru, keď je pekné počasie a snažia sa stráviť dlhý veľkonočný obed,“ opisuje Elisa.

I keď na Veľkú noc zvyčajne cestuje domov do Talianska, tento rok ju čaká niečo nové.

„Tento rok je jedným z mála, keď budem počas Veľkej noci cestovať a nepôjdem domov, snáď to príliš neoľutujem. V Taliančine sa hovorí „Natale con i tuoi, Pasqua con chi vuoi“ („Vianoce s príbuznými, Veľká noc s kýmkoľvek“), tak sa to snažím dodržať,“ hovorí Elisa.

Elisa Maniero (zdroj: archív Elisy Maniero )

Veľkú noc na Slovensku zväčša netrávi, no počula o všetkých našich zvykoch a tradíciách.

„Nanešťastie - alebo našťastie - som nikdy nezažila túto tradíciu, kde ťa chlapi šibú a vylievajú na teba vedrá studenej vody! V Bratislave som to nikdy naživo nevidela, myslím, že je to bežnejšie na vidieku,“ hovorí Elisa, ktorá by v týchto zvykoch privítala väčšiu rovnosť príležitostí.

„Myslím, že je to na jednej strane celkom vtipné a zaujímavé, na druhej celkom nechápem, prečo chlapci tiež „nedostanú“ jednu korbáčom… Ale počula som, že aj tieto tradície sa menia a že v mnohých dedinách idú aj dievčatá vyšibať chlapcov!“ dodala Talianka veselo.

Elisa pracuje v bratislavskej pobočke firmy Lenovo a okrem Bratislavy si zamilovala aj iné zákutia Slovenska.

„V Bratislave a na Slovensku mám veľa obľúbených miest. Môj obľúbený bar je Uisce Beatha, írsky podnik blízko Kapucínskej. Beriem tam všetkých svojich priateľov, keď ma prídu navštíviť a tu ma môžete nájsť počas víkendov s mojimi kamarátmi (hlavne Írmi a Slovákmi). Moje najobľúbenejšie mesto na Slovensku, okrem Bratislavy, je Banská Štiavnica, podľa mňa je to malý poklad v srdci Slovenska,“ myslí si Elisa.

Najat Bakkal (34), Holandsko

Hoci sa Najat (čítaj Nedžet) narodila v Holandsku, jej korene siahajú do exotického Maroka. Na Slovensko ju tiež priviedla láska, s manželom si tu založili rodinu a Najat si s kamarátkou Slovenkou otvorila vlastný kozmetický salón s názvom Hairless.

„Svojho manžela som stretla na škole, a keďže je napoly Slovák, takto som objavila aj Slovensko,“ začína rozprávať Najat.

Hoci má doma dve krásne deti, svoju kariéru neobetovala a venuje sa profesionálnej starostlivosti o krásu.

„Myslím si, že na Slovensku sa dá veľa dosiahnuť, ak sa zameriavate na dobré služby, základ nášho salónu spočíva v najnovších technológiách a skvelom servise,“ hovorí šarmantná Holanďanka s marockými koreňmi.

„V Holandsku je úplne bežné, keď mama začne pracovať veľmi skoro po pôrode, takže pre mňa to bolo tiež prirodzené. Moje dve deti chodia do škôlky štyri dni v týždni a veľmi nám pomáha aj manželova rodina. Môj muž je mi obrovskou oporou vo výchove detí a podporuje ma aj v práci,“ hovorí Najat, ktorá si myslí, že radosť s práce sa potom odráža aj na spokojnej rodine.

Najat Bakkal so slovenskou kamarátkou Lunou (zdroj: archív Najat Bakkal )

Slovenské sviatky trávi Najat s rodinou na Slovensku a postupne vďaka svojim deťom začína objavovať i naše zvyky.

„Moja marocká rodina oslavuje iné sviatky, takže tie slovenské oslavujeme tu. Mám veľmi rada trávenie sviatkov so svojou rodinou a priateľmi. Jeden sviatok však vždy trávime s našou rodinou a kamarátmi v Holandsku, volá sa “sinterklaas” a je to niečo ako Mikuláš pre deti,“ hovorí Najat.

O tradičnej slovenskej oblievačke zatiaľ iba počula, s korbáčom sa však už stretla aj doma.

„Minulý rok nás syn prekvapil, keď priniesol domov ‚korbáč‘, ktorý dostal od strýka môjho manžela. Bolo to pre mňa niečo nové, nevedela som, že toto je súčasť tradície, ale keď sme videli nášho syna, ako sa zabáva, bavili sme sa s ním. Rozmýšľam, čo sa stane, keď moja dcérka trochu vyrastie…,“ smeje sa Najat. Na slovenských sviatkoch sa jej najviac páči, že sa pri nich vždy stretne celá rodina.

Veľká noc v Holandsku je najmä oslavou jari a rodiny. „V našej rodine máme tradíciu spoločných veľkonočných raňajok. Po týchto veľkých raňajkách idú deti hľadať veľkonočné čokoládové vajíčka v záhrade. Máme veľkonočného zajaca, ktorý má v tradíciách dôležitú úlohu. Veľká noc bola počas môjho detstva vždy prepojená s jarou, takže sme si vždy užívali pekné počasie. Keďže som vyrastala v multikultúrnom prostredí, Veľká noc pre mňa nebola náboženským sviatkom, ale skôr príležitosťou, ako sa stretnúť s celou rodinou a pripraviť trochu zábavy pre deti,“ opisuje Najat.

V apríli Holanďania oslavujú aj iný veľký sviatok, s ktorým sú spojené i špeciálne tradície.

„V Holandsku máme veľký sviatok na narodeniny kráľovnej, volá sa Koninginnedag (Narodeniny kráľovnej). V tento deň celá krajina oslavuje kráľovnú. Je to v apríli, takže počasie je zväčša pekné a každý vyjde von. S týmto dňom sa u nás spája taký zvyk, že predávame veci, ktoré už nepotrebujeme, no niekomu ešte môžu urobiť radosť. Každý si tento deň veľmi užíva.“

Pauline Mably (42), Wales, Veľká Británia

Pauline do našich končín priviedli priatelia, s ktorými sa pred rokmi vybrala na výlet do Českého Krumlova a na Vltavu. Do regiónu sa hneď zamilovala.

„Páčili sa mi teplé slnečné letá, príroda a lacné pivo!“ smeje sa Pauline. Do Čiech sa niekoľkokrát vrátila, až kým sa nerozhodla nájsť si prácu v Prahe, no uvidela ponuku do Bratislavy a povedala si, že to bude skoro to isté.

Pauline Mably z Veľkej Británie (zdroj: archív Pauline Mably )

„Do Slovenska som sa od začiatku zamilovala. Najprv som si myslela, že skončím v Česku, no veľmi rýchlo som si obľúbila naše malé veľké mesto. Dva roky po svojom príchode som stretla Slováka, ktorý dokázal tolerovať môj nedostatok ‚slovenskosti‘ a presne pred rokom sme sa zobrali,“ hovorí Walesanka. A čo hovorí na slovenskú Veľkú noc?

„Som zarytá feministka, takže keď som prvýkrát počula o vašich tradíciách, nebola som nadšená a snažila som sa im vyhýbať,“ opisuje Pauline.

„Minulý rok som ale sviatky trávila u mojej svokry, takže jej bratranci a synovci ma konečne mohli obliať, a ja som sa len tešila z toho, akú radosť im to urobilo. Vo Walese nemáme žiadne poriadne veľkonočné tradície okrem kupovania komerčných čokoládových vajec, takže je to aj trochu milé. Aj keď to absolútne reprezentuje patriarchát,“ smeje sa učiteľka angličtiny.

Zo sviatkov, ktoré zvyčajne trávila vo Walese, jej najviac chýbajú len čokoládové vajíčka Cadbury a sviatočný obed s celou rodinou, kedy si pripravujú jahňacinu. „Jahňacie sa mi tu ťažko zháňa, ale tento rok sa určite posnažím.“