Erika Mňahončáková patrí medzi ľudí, ktorí považujú svoju prácu za hobby a poslanie zároveň. Už štyri roky riadi nitriansku botanickú záhradu. Lásku k flóre získala ešte v detstve. Prečo sú botanické záhrady v tieni tých zoologických a aké je Slovensko z pohľadu botaničky?
Botanika dnes nie je štandardným odborom. Ako ste sa k nej dostali?
Pochádzam z malej dedinky v okrese Topoľčany - Krtovce. Môj vzťah k rastlinám sa viaže s mojím detstvom. Rodičia mali veľkú záhradu a mama mala vždy plné balkóny kvetov.
Pestovali sme klinčeky na rez v skleníku, neskôr to boli ruže. Moje letné prázdniny boli vždy spojené s pomocnými prácami pri očkovaní ruží.
Erika Mňahončáková (39)
- absolvovala Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde študovala odbor záhradná a krajinná architektúra,
- v Botanickej záhrade v Nitre pôsobila na pozícii vedúcej oddelenia dendrológie a jej hlavnou náplňou práce bolo uchovávať chránené a ohrozené druhy flóry,
- od roku 2015 je riaditeľkou Botanickej záhrady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre,
- má dvoch synov, vo voľnom čase rada číta a cestuje.
Pred strednej školou som sa nevedela rozhodnúť, akým sa vybrať smerom, no po nej a po štúdiu záhradnej a krajinnej architektúry na vysokej škole som objavila to, čo ma napĺňa a baví.
Po štúdiu som sa zamestnala v botanickej záhrade ako záhradníčka s ukončeným doktorátom vo vrecku.
Botanická záhrada mi prirástla k srdcu. Je veľmi inšpiratívna, kreatívna a náučná.
Je pre mňa ako dcéra, ktorú nemám (mám dvoch synov), a snažím sa vypestovať si ju a vychovať do krásy. V porovnaní s inými botanickými záhradami je ešte mladučká. Bola založená v roku 1982, takže je naozaj na čom pracovať.
Aké je Slovensko z pohľadu botaničky? Sme naším rastlinstvom pestrá krajina?
Slovensko je krásna krajina. Máme deväť národných parkov, 6200 jaskýň a priepastí, pieskové duny, ale aj borovicové lesy, naša krajina je neskutočne krásna a inšpiratívna.
Pamätám si, keď som ako dieťa chodila so starou mamou zbierať lúčne kvety na lúky. Boli ich tisícky. Teraz je už rarita nájsť takýto kus nedotknutej krajiny. Čo potom čaká ďalšie generácie?

Vnímam túto skutočnosť, je veľmi alarmujúce a smutné, ako sa správame k prírode a životnému prostrediu. Často si neuvedomujeme, že to nie je len o trávnych porastoch či kvetoch.
Táto plocha je domovom veľkého množstva hmyzu, cicavcov, ktoré sú potravou pre vtáky. Všetko vytvára jednu ekologickú rovnováhu a my to narúšame. No treba o tom nielen hovoriť, ale aj konať. V prvom rade začať od seba a vo svojom okolí.
V tomto vidím aj veľkú možnosť a potrebu vzdelávať deti už na prvom stupni štúdia základných škôl. Aj pohľad rodiča je veľmi dôležitý.
Spomeniem jeden výstižný citát od Johna Muira: „Keď pohneme jednou jedinou vecou v prírode, zistíme, že je prepojená s celým zvyškom sveta.“

Botanické záhrady sú asi často v tieni tých zoologických. Je to tak?
Lákadlo zoologických záhrad spočíva v možnosti vidieť množstvo živočíchov, ktoré sa dajú aj nakŕmiť, prichádzajú tam predovšetkým rodičia s deťmi. Väčšina botanických záhrad takéto možnosti nemá.
Dôležitou úlohou botanických záhrad je preto prilákať návštevníkov nielen ukážkou rastlín, ale aj edukáciou a zážitkovým vzdelávaním.
Pretože to, čo sa naučia cez zážitky vo vonkajšom prostredí a v priamom kontakte, sa v mozgu ukladá hlbšie a ľahšie sa to vybavuje. Kontakt s prírodou zlepšuje pozornosť a sústredenie. V tom vidím veľké lákadlo a potenciál botanických záhrad.
Aká je návštevnosť botanickej záhrady? Má stúpajúcu alebo naopak klesajúcu tendenciu?

Naša botanická záhrada má určite stúpajúcu návštevnosť. Zaznamenávame ju len vďaka návštevám na akciách, ktoré sú platené, pretože park botanickej záhrady je pre verejnosť voľne prístupný, bez vstupného.
Návštevnosť sa odvíja od rôznych tematických výstav a podujatí.
Najväčším lákadlom je orchideová výstava, kde sme tento rok zorganizovali prvý krát aj nočnú prehliadku skleníkmi. Počas dvoch večerov nás navštívilo 800 návštevníkov.
Veľký záujem je o výstavu Svet zvierat. K botanickej záhrade patrí aj vivárium, kde sa nachádzajú exotické zvieratá – plazy, jaštery, korytnačky. Náš maskot Vinco - korytnačka ostrohatá, je jednou z najväčších suchozemských korytnačiek chovaných na Slovensku, má 40 rokov a približne 50 kg.
Čo je najväčším lákadlom pre návštevníkov?