Pozornosť dieťaťa treba fixovať. V mozgu sa vyvíja skôr ako vnímanie a pamäť

Vášmu dieťaťu to ide v škole od ruky? Prečo sa nevie učiť? Načo myslí? Alebo na to vážne nemá? Aj vy si kladiete rovnaké otázky nad školskými výsledkami svojho potomka? Pomôžte mu nájsť inú cestu k vedomostiam.

Známa detská psychologička PETRA ARSLAN ŠINKOVÁ, autorka mimoriadne úspešných knižiek Mami, Oci, ktorými pomáha rodičom naladiť sa správne na svoje deti, nám prezradila, aké poruchy učenia a pozornosti poznáme a ako ich riešiť.

A že hovoriť o tom naozaj treba, svedčí fakt, že detí s týmito poruchami v posledných rokoch pribúda.

V akom veku sa dajú spozorovať poruchy učenia a kedy je možné s dieťaťom začať na tom pracovať?

"Poruchy učenia diagnostikujeme až v školskom veku. Je to logické, lebo sú spojené s učením, teda s písaním, čítaním, počítaním, ktoré sa v materskej škole väčšinou nerealizuje. Je to však neskoro.

Rodičia aj učiteľky v materských školách by mali mať v tejto oblasti viac informácií, pretože dokážu prvé varovné signály prekurzorov porúch učenia zachytiť už v nižšom veku, ešte pred nástupom do školy. A nielen to, že ich dokážu zachytiť, ale dokážu s nimi aj pracovať a oslabené funkcie posilniť.

Preto je dôležité venovať dostatočnú pozornosť predovšetkým predchádzaniu porúch učenia, najmä u malých detí, ktoré ešte nie sú zaťažené neúspechmi a zlyhávaním v škole."

Tento článok nájdete aj v májovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 30. 5.

Myslíte si, že dnešné deti majú viac problémov ako v minulosti? V čom to podľa vás je?

"Predovšetkým v minulosti sa deti s poruchami učenia a pozornosti pokladali za hlúpe a, samozrejme, nediagnostikovali sa tak ako v súčasnosti. Našťastie, dnes už vieme, že aj deti s poruchami učenia a pozornosti môžu byť úspešné a poruchy učenia a pozornosti nesúvisia s intelektom, tieto deti potrebujú len iný prístup a spôsob učenia.

V každom prípade vplyvom nezdravého životného prostredia, nezdravej a nevyváženej stravy (už aj matky v tehotenstve), ale aj spôsobu života (málo pohybu, deti sa nehrajú toľko vonku ako voľakedy) týchto detí pribúda."

Petra Arslan Šinková, detská psychologička. (zdroj: FOTO - ARCHÍV P. A.S.-)

Ako poruchy učenia vznikajú?

"Jednou z príčin porúch učenia a pozornosti sú aj tzv. deficity čiastkových funkcií. To sú funkcie v mozgu, ktoré sa podieľajú na vnímaní a spracovávaní informácií z prostredia, teda zrakových, sluchových, dotykových podnetov, ich prepájanie, dodržanie poradia týchto vnemov.

Napríklad pozornosť sa vyvíja v mozgu oveľa skôr ako vnímanie a pamäť, jej najväčší rozkvet je v prvom roku života dieťaťa. Samozrejme, rozvíja sa aj naďalej, ale práve počas prvého roka je kľúčová.

Ak je v tomto období dieťa preťažené, napríklad neprimerane preťažované zrakovými či sluchovými podnetmi, začne sa táto funkcia v mozgu akoby brániť pred preťažením a pozornosť vypínať.

Alebo naopak, ak dieťa nedostáva dostatok adekvátnych stimulov. Pozornosť prestane dozrievať. Dieťa ju má oslabenú a môže sa to neskôr prejaviť zlyhávaním v škole a problémoch s učením.

Pri poruchách učenia a pozornosti sa, podobne ako pri viacerých duševných ochoreniach, musí spojiť viac faktorov, genetické predispozície, ale aj napríklad ťažký pôrod, komplikované tehotenstvo, ale faktom je, že istú rolu tu zohráva aj vplyv prostredia.

Negatívne napríklad pôsobí, ak deti vyrastajú v hlučnom prostredí, kde nemajú možnosť upokojiť sa a zafixovať pozornosť len na hlas matky. Niektorí rodičia brávajú bábätko denne do práce alebo je v domácnosti celý deň hlučne pustená televízia.

Nejde o to, že by sa im poškodil orgán sluchu, ale oslabuje sa sluchová pozornosť, teda zmysel, nie orgán. Dieťa sa chráni, začne ju vypínať, a tak sa táto pozornosť nerozvíja. Podobne to funguje so zrakovou pozornosťou.

Preto sa napríklad neodporúča mať detskú izbu preplnenú hračkami, dieťa potom ani nevie, na čo sa má poriadne pozrieť a sústrediť a po ktorej hračke skôr siahnuť.