O pár mesiacov, teda začiatkom budúceho roka, oslávite jubileum. Riešite nejako svoj vek, zamýšľate sa nad tým, kde sa akurát v živote nachádzate, nad obdobiami, dozrievaním?
Minulosť veľmi neriešim, pretože to už bolo. Síce som vďaka tomu taká, aká som, ale minulosťou sa nezaoberám a ani to nebilancujem, pretože viem, že na minulosti nič zmeniť nemôžem, či už by som s tým spokojná bola alebo nie. Teším sa len na to, čo mi prináša každý deň.
Na druhej strane, ani do budúcna neplánujem a nemám vízie. Päťdesiatka je taký vek, také číslo, keď už človek naozaj o sebe nemôže hovoriť ako o mladici. Je celkom náročné vedieť vek rozumne prijať a vedieť sa s tým zmieriť, ale myslím, že už som tak blízko tej päťdesiatky, že sa na to už aj teším.
Čo by ste poradili svojmu mladšiemu, trebárs 20-ročnému ja z pohľadu ženy, ktorou ste teraz?
Určite by som mu povedala, že sa nemusí ničoho báť a nech si užíva tú svoju mladosť naplno. Nech robí všetky veci, ktoré sa mu chce robiť a nech sa nepozerá na to, čo bude, keď budem stará, potom to bude ešte lepšie.
Často hovoríte o životnom štýle, zdraví. Je to prirodzená súčasť vášho života alebo to bolo niečo, k čomu ste museli postupne dospieť a čomu ste začali venovať pozornosť až neskôr?
Judit Bárdos: My herci sme alibisti, za postavy sa skrývame Čítajte Samozrejme, že keď má človek dvadsať rokov, tak si myslí, že navždy bude zdravý a na nič si nemusí dávať pozor. Myslí si, že môže žúrovať do rána, jesť a piť, čo mu hrdlo ráči, ale dnes viem, že to nie je celkom tak. Dnes viem, že to telo máme len jedno a ak si chceme život naplno užívať aj keď bude mať viac rokov, tak sa treba oň naozaj starať.
S prichádzajúcimi informáciami o tom, čo je a nie je zdravé na tanieri, som sa veľmi snažila dostať ich aj do našej rodiny. Neuspela som úplne, pretože napríklad moja maminka, ktorá nám nakoniec odišla minulý rok kvôli onkologickému ochoreniu, nemala úplne ukážkový životný štýl.
Viem, že sa málo prechádzala, málo, respektíve vôbec nešportovala a jedla piate cez deviate. Veľakrát som ju na to upozorňovala a prosila, aby s tým niečo robila, ale tieto staré zvyky boli asi silnejšie ako nejaké moje slová. Keď sa neskôr objavila jej diagnóza, bolo asi už neskoro niečo zásadne meniť.
Toto je pre mňa veľký výkričník, pre ktorý si dávam pozor na to, ako žijem nielen ja, ale aj moji blízki. Snažím sa ich motivovať k tomu, aby športovali a stravovali sa zdravo. Každý deň si nájdem čas na šport, rada chodím behať hneď ráno a tiež si dávam pozor na to, čo jem.
Zmenila som stravovanie a dala som sa na ketónovú diétu. Je to pre mňa veľmi príjemný spôsob, ako sa zbaviť kilogramov, ktoré sa s pribúdajúcim vekom proti mojej vôli na mňa lepili. U mňa to fungovalo a bola som veľmi prekvapená, aké je to jednoduché a účinné.
Zuzana Vačková (zdroj: Dáša Šimeková, Ketodiet)Nedávno mala premiéru inscenácia Klimaktérium, v ktorej hráte. Je to svojím spôsobom humorný pohľad na niečo, s čím sa pasujú ženy v strednom veku?
Áno a je to niečo, s čím sa začínam pasovať o chvíľočku aj ja. Päťdesiatka je vek, keď ženy musia myslieť na klimaktérium veľmi intenzívne. Tým, že som participovala na príprave tohto divadelného predstavenia, aj ja myslím na prichádzajúce obdobie odchodu mladosti.
Toto predstavenie je nádherné v tom, že veľmi otvorene a bez škrupúľ rozpráva o tom, o čom sa ženy rozprávať hanbia, alebo o tom rozprávajú naozaj len keď je veľmi zle, v ambulancii u lekára či naozaj len so svojimi najbližšími, ak vôbec. Hovoriť o inkontinencii alebo konci intímneho života je ťažké a nikto sa s tým veľmi nechváli.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
