Preťaženie vedie k vzťahovým konfliktom aj chorobám.
nie som psycholog,
ale mal by som tiez jeden tip. Este predtym, nez si s niekym zalozite spolocnu domacnost a zaobstarate si s nim zopar deti, zamyslite sa, co je zac, a ci jeho profil dava predpoklad, ze sa na chode domacnosti bude zucastnovat spravodlivym dielom. Pretoze potom uz moze byt neskoro. Lenze toto je volanie do vetra. Ono tie typy, ktore vykazuju horeuvedene predpoklady, velmi na dracku nejdu. Na rozdiel od typov opacnych. Vid nedavna diskusia k Marilynovi Mansonovi a jeho polovicke. Ono ked si niektora zoberie 'zleho chlapca' a 'rebela', lebo je sexy, vie vymlatit celu krcmu, a ma mnozstvo dalsich prednosti, zadnosti, hornosti a dolnosti, a nasledne ocakava, ze sa pohrnie do domacich prac a starostlivosti o deti, da sa taketo ocakavanie oznacit za krajne naivne.keby to tak bolo
take jednoduche... Ked s niekym zacneme zit, vacsinou to je kvoli citom ktore k cloveku prechovavame a nie preto, ci vie varit alebo pustit pracku. Casom sa v zivote prirodzene priority menia kazdemu rovnako ako aj city. Po vyprchani pociatocnej euforie z noveho vztahu vzdy pride k vytriezveniu, potom je dolezite, aby si clovek vedel uvedomit, ci je to to prave. Ak k tomu pride az po 7 rokoch s detmi uz byva neskoro a trpi tym cela rodina. Otazka je do akej miery je suzitie dvoch ludi mozne a ake kompromisy su ochotni urobit. Ak je upratovanie a varenie ten najmensi problem v suziti dvoch ludi, povazujem ich za velmi stastny par.Ktorý chlap si toto prečíta,
ten môj určite nie. I keď ja si aspoň moc nemôžem sťažovať, lebo pomáha. Ale stále je to iba pomoc. A keď môže, frfle, že ktorý chlap doma umýva riady a žehlí. Aj ja umývam riady a žehlím a v konečnom dôsledku celú agendu okolo rodiny manažujem ja a stále zarábam viacej, ako muž. Nečudujem sa dcére, že sa nechce vydať.Chvalyhodné,
že si to čítal a že pomerne slušne diskutuješ na takúto háklivú tému. Ženy veľmi dobre vedia, čo chcú, ale máloktorá to dosiahne. Ja som tiež nevedela variť, nejako som sa naučila, keď sme zostali sme s trojročným bratom po rozvode rodičov zostali u otca. Mala som 9 rokov. Čo sa týka prírody, mám pocit, že skôr nahráva potrebám mužov ako žien. Dcéru vycvičili doteraz traja chlapi až tak, že sa zaťala, že ona prať ponožky žiadnemu chlapovi nebude. Pozdravujem :)Super reakcia,
niet nad dohodu.btw
Odporucam skill varenia rozsirit viac ako na parky, hlavne v tomto case. Poznam viacero domacnosti, ktore sa skaredo zrazili s realitou, ked zenu priklincoval covid do postele.Treba si to dohodnúť
Jediná cesta je dohodnúť sa na pravidlách. Mne osobne je napríklad až čudné, ak mi partnerka (alebo niekto iný) má vyžehliť košeľu. Je to niečo, čo si pokojne v rámci rituálu pred odchodom do práce spravím sám a je to úplne osobná záležitosť. Prečo by to mal robiť niekto iný ako ja sám, keď je to moja košeľa? Taktiež varím, periem, umývam a nikto ma do toho nemusí nútiť. Sú to veci, ktoré by mali byť spoločné pre všetkých ľudí, ktorí bývajú spolu v jednej domácnosti. Ak chlap povie, že vie uvariť len čaj a párky, tak nech si pokuká videá alebo spraví nejaký kurz. Prípadne nech povie svojej polovičke, že nech mu teda ukáže, ako má nejaké veci navariť. Varenie nie je žiadna veda a v podstate hocijaké jedlo sa dá uvariť pri použití trocha fantázie. Ak chce človek jesť, tak by sa o to mal nejako aj zaslúžiť :) Ja osobne poznám viacerých chlapov, čo varia a upratujú a príde im to úplne normálne. Skôr je čudné, ak je chlap pohodlný dilinko, čo si sadne a čaká, že tie veci "sa spravia" (rozumej spraví žena). Netreba hľadať výhovorky, ale skôr snahu v sebe mať rovnocenný vzťah. Želám pekný deň :)Nádhera,
kde Ste bol pred 42 rokmi :)))Máte záujem? :)))
Nechce a nechce. Uz je moc premotivovaná kariérou, dosť egoistická a takmer zabezpečená. Kedy by mala čas na chudáka muža a deti, keď sa prudko realizuje v práci aj 10 hodín denne. Podobne ako jej otec, u ktorého je na prvom mieste zamestnávateľ, potom šport, potom on, rodina a za rohom niekde žena. To nech sa radšej ani nevydáva, keby sa však podarila nejaká nehoda a prišla by k dieťaťu, to by sme ešte zvládli.Krásne napísané,
až na tú poslednú vetu - manžel sa tiež ide strhať v robote a zarobí menej, ako mám ja dôchodok. Investoval celý čas nesprávnym smerom a keď by sme si už iba mali v pohode užívať, tak sme na seba ako mačka a pes.sme zvladli??
to ako ze byva s vami? taka samostatna zena so super karierou? ci to myslis tak ze keby prislo dieta tak ho k vam odlozi :-)a ked si si ho brala,
stal za tebou svedok s pistolou a sepkal ti do uska 'povedz ano, inak stihsnem kohutik'. Vsak? Dcere odkaz, ze vydat sa moze. Len sa musi pozerat, koho si berie.To by som si
v živote nedovolila.Hnusná doba -
korona.Extrémne komplikovaná téma
Mnoho ľudí - mužov a žien - si neuvedomujú, že žijeme v absolútne novej dobe. Sociálne zmeny za posledné desaťročia absolútne zmenili všetko na absolútne fundamentálnej rovine partnerských vzťahov. Dnes už neexistujú tradičné role. Partnerstvá existujú v celej šírke spektra - od tradičných žien zo starých časov, ktoré stále chcú ostať vládcom domácnosti a starať sa o deti a ktoré chcú verného manžela s dobrým príjmom, ktorý zabezpečí pohodlný život pre rodinu. Cez dobrodružné ženy, ktoré sa "hľadajú" a od partnera očakávajú krásu a aktivitu - cestovanie, dovolenky, kvalitný sex atď. - až po úspešné ženy, ktoré od manžela očakávajú maximálnu podporu v kariére vo forme reverzie tradičného modelu. A niečo extra navyše - takéto ženy často od partnera v domácnosti očakávajú príležitostne vzplanutie mužnosti a aby sa aj on aktivizoval a prebral kormidlo v posteli alebo v iných oblastiach života - ale nie zas moc a nie vždy. Takýto chlap chodí po veľmi tenkom ľade. Samozrejme existuje X ďalších "moderných" vzťahov, ktoré tradične boli veľmi okrajové. Slobodné mamičky. Rozvedení muži, čo v rozvode prišli o financie a musia platiť vysoké výživné za predchádzajúce deti sú dnes bežné. A existujú aj exostické partnerské vzťahy ako polyamoria, bisexuálni partneri a čo ja viem čo všetko ešte dnes existuje. Vec je, že všetky tieto formy vzťahov koexistujú a ovplyvňujú sa navzájom. Poviem jeden tradičný príklad. Povedzme, že máme 20 ročnú atraktívnu sestričku, ktorá si nájde 25 ročného nádejného a dobre vyzerajúceho doktora. Možno sa podarí dieťa v zápale zaľúbenia na dovolenke bez toho aby si partneri vyjasnili svoje postoje: aký je krátkodobý a dlhodobý plán. Aký majú názor na výchovu detí, ako vnímajú domáce práce a podobné záležitosti, ktoré v prehistorickom randení z 90 rokov boli oddiskutované skôr, než partneri skočili do postele. A tak začnú konflikty. Mladý doktor plánuje naštartovať raketovú kariéru. To obnáša množstvo nadčasov, sociálne kontakty s kolegami a šéfami po práci atď. Ale možno aj partnerka má ambície - chce sa stať hlavnou sestrou, možno si chce zvýšiť kvalifikáciu apod. A potom dieťa ochorie a otázja je, kto s ním ostane doma. S najväčou pravdepodobnosťou žena v tomto prípade. Lekár je starší a má pár rokov kariéry navyše a asi zarába viac - jeden z dôvodov, prečo bol v prvom rade aktraktívnym úlovkom. A začína nespokojnosť. Navyše naša mladá sestrička v domácnosti s chorým dieťaťom si listuje sociálnymi profilami kolegýň, ktoré sa usmievajú z Maledív so starším 35 ročným zabezpečeným mužom apod. Z médií sa sypú články ako sú muži agresívny, ako neparticupujú v domácnosti a ako sú ženy silné a nezávislé a všetko zvládnu samé. V človeku sa začne usádzať frustrácia a hnev, ktorý sa dá krásne ventilovať na partnerovi. Manželstvo sa stane bojiskom a nakoniec možno skončí rozvodom. Možno manžel, keď má 35 si nabalí mladú 22 ročnú sestričku a skočí s ňou na Maledivy, - presne tá opačná strana mince. Alebo manželka si nájde perfektného muža z online zoznamky, ktorý ju pozýva na večere, masúruje ju a stavia ju na piedestál - tak ako si to ženy zaslúžia. A po pár mesiacoch prestane odpovedať na SMSky a preskočí na inú ženu. Lebo taký atraktívny muž sa môže prehŕňať kopami frustrovaných žien. Nevadí, naša sestrička dostane zvýšené sebavedomie - viem pritiahnuť takého super chlapa, tak to musí byť môj level. Len to musím predĺžiť z trojmesačného posteľného dobrodružstva k oltáru.(pokračovanie)
Pritiahnutie takého chlapa je absolútna ilúzia z mnohých pohľadov. V prvom rade je tu predstava, že chlap je super a stačí ho iba trochu prevychovať pod taktovkou silnej ženy a bude tu Mr. Perfektný. Toto je absolútne odsúdené na neúspech. Z najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo Mr. Perfektný si len chcel užiť a v telefóne má ďalších 10 kontaktov ak chce trochu zábavy. Nemusí sa nejako prevychovávať. Ak ale aj motyka vystrelí a nejako sa ho podarí naviazať, tak projekt prevýchovy opäť vyústi do konfliktov. A po tretie oltár je aj tak aboslútne nepodstatný v modernej dobe. Vždy sa zabávam, keď je tu téma manželstva osôb rovnakého pohlavia. Vážení, vy žijete v roku 1970? Sobáš je len zdrap papiera. Ak chce partner odísť, tak je to otázka pár hodín práce advokáta na žiadosti o rozvod. Samozrejme potom je tu ešte boj o majetok a deti a čo ja viem čo - čo je dôvod, prečo sa ľudia ani vlastne nechcú zosobášiť. Spoločenská stigma z rozvodu - alebo aj ak je niekto slobodný v 50 - je dnes na rozdiel od roku 1950 nulová. Skôr je rarita ak vzťah vydrží. Manželstvo je mŕtve a pochované meter a pol pod zemou a poltonovým mramorovým deklom. Nuž, uvidíme ako celý tento sociálny experiment skončí. Zatiaľ je to našliapnuté na množstvo rozvedených ľudí a deti vyrastajúce v rozpadnutých rodinách. Zmätení partneri, ktorí netušia, čo majú robiť a ako sa správať - keďže každý deň sú tu radikálne protichodné informácie ohľadom toho čo sa v roku 2020 patrí a sluší vo vzťahu. A aj keď by sa to napravilo hoci aj hneď - tak to bude trvať 20 alebo aj 40 rokov, kým uvidíme výsledky. Rovnako ako trvalo generácie, kým sme zo starodávneho modelu rodiny preskočili tam, kde sme teraz.Čítanie ako z veľkej knihy.
Iba k poslednému odstavcu - rozpadnuté rodiny: Ak sa žena snaží zubami-nechtami držať rodinu pokope a radšej drží hubu a krok, neznamená to, že je šťastná na tomto svete. Spokojná môže byť, to áno, ale je to trápenie. Vyborný článok je o tejto téme v Denníku N: Matky, traste sa? od doktorandky v odbore rodových štúdií na London School of Economics and Political Science, tam ma zaujal tiež posledný odstavec: "odpoveď na otázku, ako najlepšie pomôcť matkám, je, možno na prvý pohľad paradoxne, venovať viac pozornosti inštitucionálnej starostlivosti – a otcom", čo môže znamenať napríklad aj to, že my ženy a muži sme v problémoch takmer nevinne, systém okolo nás je zlý - a nadviažem na Jána z Dubois - naozaj potrvá možno aj generácie, kým sa v tomto niečo zmení.Presne
Veľký súhlas, že toto nie je problém konkrétnej ženy alebo muža. Je to celospoločenský problém. Napríklad aj tu v článku: "Zamestnávatelia a firmy potrebujú vedieť, čím rodiny momentálne prechádzajú, vnímať tieto potreby a tiež neočakávať, že na OČR automaticky odchádzajú iba matky. Dembe tvrdí, že dôraz by sa mal klásť okrem iného aj na flexibilný a tiež kratší pracovný čas..." Nie, zamestnávatelia to nemusia. Keď je veľký deň a treba ostať v práci pripravovať ponuku a prezentáciu veľkej zákazky, tak si nemyslím, že vedenie firmy si povie: "16:30. Tak všetci sa pekne rozpŕchnite, vyzdvihnite deti zo škôl, porobte s nimi úlohy, navarte večeru a vymasírujte partnera. To je dôležitejšie ako táto veľká zakázka, ktorá nás vie vytrhnúť z pokraju bankrotu." Existuje množstvo slobodných ľudí, alebo ľudí v domácnostiach, kde existuje ďeľba práce. A keď príde na rad koniec roka a diskusie o povýšení, či zvýšení platu koho asi firma uprednostní. Muža, či ženu, čo robí 50 alebo aj 60 hodín týždenne a ťahá veci dopredu, alebo človeka s čiastočným a flexibilným úväzkom, ktorý má menej skúseností a nie je možné sa spoľahnúť, či zatiahne keď treba. Osobne poznám veľmi pracovité a ambiciózne ženy, ktoré vedia profesionálne vytrieť dlážku aj s mužskou konkurenciou. Ale má to svoju cenu. Takéto ženy majú možno doma partnera, alebo možno rodiča, čo sa stará o deti. Ale to znamená, že možno neuvidia prvé kroky svojej dcéry. Neuvidia úžas v detských očiach, keď prvý krát uvidí kamión alebo ježka. Častokrát kým prídu domov, deti už spia a nevideli detskú radosť, keď zvládli ťažkú domácu úlohu alebo smiech, keď jej čítali smiešnu rozprávku na dobrú noc. Vitajte vo svete ambicióznych mužov tak, ako vyzeral po tisícročia. Toto je často príliš vysoká cena, ktorú nie je ochotných platiť ani väčšina mužov. A žiadne množstvo vyplakávačiek o nenásytných firmách, či "neférovej" mužskej konkurencie - ktorá nastavuje takúto nemožnú latku - v tomto nepomôže. Nemôže byť aj vlk sýty aj ovca celá.Báječné
prajem všetko dobré na spoločnej ceste životom.konecne
rozumny prispevok k teme. Len je tam jedna drobnost. obe (pripominam, obe) strany musia byt ochotne a schopne sa dohodnut. A sme opat pri uplne prvom komentari k tomuto clanku - len cirou zhodou okolnosti mojom :-) Zaklad je pozerat sa, koho si vlastne beriem. Co, pochopitelne, plati v presne rovnakej miere pre obe strany.