Ste citliví na osvetlenie, hluky alebo ticho? Vyhýbate sa preplneným miestam a len veľmi neradi vystupujete pred ľuďmi? Potom pravdepodobne patríte medzi ľudí, ktorých sa týka syndróm vysokej senzitivity.
prave som hovorila kamaratovi ze to je o
o mne. vysmial ma. ale asi som len celkom obycajna tremistka co ma strach vystupovat pred ludmi... ale v detstve ma strasne. znervoznovalo naplna pusteny magnetak mojho brata az k slzam. a pisomny prejav mam lepsi ako verbalny lebo si ho mozem dopredu pripravit. ma sa to liecit alebo stacia nejake cvicebne. praktiky, uvolnujuce. joga nie... tu vyrazne neznasamSkúste nejaký článoček...
...o probléme životného presvedčenia. Keď si už človek prestáva s kýmkoľvek rozumieť a svet aj s ľuďmi sa mu akoby vzďaloval. Keď na mňa niekto hovorý, tak napriek tomu, že všetky pojmy ktoré použije, sú mi blízke, to čo sa mi snaží povedať mi je nejasné a pochopím to len po dlhom rozmýšlani nad kontextom. Samozrejme potom nemôže byť ani rečo o komunikácii. No a keď hovorím ja, tak napriek tomu, že hovorím zrozumiteľne, primerane rýchlo, mi druhá strana nerozumie.To som cely ja.
Malokedy sa clanok takto trafi. Uplne presne sedi na mna ako usity. 95% z neho. Nemam rad vela ludi a nenavidim vystupovanie pred viacerymi ludmi. Mam rad ticho a samotu na premyslanie. Zmena zamestnania sa mi rovna smrti. Nemam rad karieru ani ma nikdy netahala. Mam rad ticho a prirodu kde citim slobodu. Skusky na VS som presedel cele na zachode od tremy. :-)) Kazda pisomka od ZS sa rovnala boleniu brucha a poteniu od nervozity. :-) A hlavne neznasam stres. Kazde moje aj male zlyhanie ma trapi aj niekolko dni. Aj spim 9h denne. Ked som bol minuly rok v horach, tak sa mi pokazil bicykel a musel som ho nechat tam, lebo som bol velmi daleko a tahat ho zo sebou spat by som nezvladol. Tak som hovoril vcera zene, ze tento rok ponho idem. Zoberiem naradie, opravim ho tam a pridem s ni spat. Zena si len tukala na celo, ci mi sibe. Mna to proste stale stve, ze som ho tam nechal. Ani som nevedel, ze je to nejaka diagnoza. :-).ako usite na mna
v detstve, v skole to bolo kazdodenne hlavy bolenie az vracanie. hoci som bola inteligentne dieta, problemy mi zabranovali vystupovat ako by som si bola priala, trpelo tym nakoniec moje dalsie vzdelanie, jednoducho som nevyuzita kapacita.Doma ma rodicia brali trpezlivo,ale ked som sa vydala, sa moj zivot obratil na ruby, pretoze muz je pravy opak mna. nakoniec po mnohych rokoch turbulentneho zivota som skoncila ako stresovany chory clovek,stres sposobil ze moj imunny system skrachoval, trpim mnozstvom alergii. Lekar mi to pekne vysvetlil, teraz sa snazim obmedzit vsetko co mi vadi a citim sa lepsie a zdravsie. Hlavne je, ze musime mat pochopenie okolia. co lutujem je to vzdelanie, ktore som stratila, co som mohla byt a co uz nedostanem.to co pises je pravda
od mala som vedela co si ludia okolo mna myslia, niekedy ma to zatazovalo, niekedy som z toho mala veselo. Tato hypersensivita u mna , ma usmernila k takym zaujmom, o ktore som sa nemusela delit z mnozstvom ludi, medialne schopnosti napr. To mi pomohlo, ze akceptujem ludi, ktori potrebuju pomoc. Viem, ze som mohla byt niecim v zdravotnictve, alebo umeni, ale tam som sa nedostala pre tieto zabrany. Zial, deti ciastocne zdedili tieto schopnosti.je to pravda
mne príliž vadí keď sa o mne ľudia rozprávaju, tiež mám problém komunikovať v spoločnosti. Najviac komunikujem len v kruhu svojej rodiny. Niekedy sa aj chcem zapojiť do debaty aj zapadnúť do kolektívu ale niekedy sa proste zaseknem a nejde to alebo sa príliž bojím že sa napr. strápnim.jasne ze to je choroba
..cokolvek co znizuje moznost prezitia (socializacia s tym tiez spravidla suvisi) a da sa "liecit" je choroba (tato je dusevna)...