Ako vychovávať dieťa v bilingválnej rodine?

Medzinárodné výskumy poukazujú na skutočnosť, že bilingválne deti majú výhody oproti monolingválnym.

Vedecké štúdie dokazujú napríklad to, že po nástupe do školy sú lepšie v čítaní, písaní a vyjadrovacích schopnostiach nielen v materskom, ale aj v druhom jazyku.

Nad svojimi rovesníkmi však spravidla vynikajú aj v ďalších oblastiach. Podľa odborníkov sú kreatívnejšie, majú lepšiu priestorovú predstavivosť a logické myslenie.

Na deťoch sa to odrazí aj v tínedžerskom veku či v dospelosti. Študenti disponujú vyššou obratnosťou v zručnostiach, ktoré súvisia so symbolickým znázornením, ako je matematika alebo hudba. Sú lepší v riešení úloh, ktoré vyžadujú flexibilitu myslenia. Preukazujú sociálnu empatiu v skoršom veku.

Keď rodičia hovoria rôznymi jazykmi

Výchova v dvoch jazykoch je bežným trendom v rodinách, aj tých slovenských. Možno aj vy patríte medzi rodičov, ktorí sa rozhodli svoje deti učiť aj iný jazyk a komunikovať v materinskom jazyku, teda slovenčine, a ďalšom cudzom jazyku.

Sú však rodiny, kde rodičia pochádzajú z rôznych krajín a bilingvizmus je preto prirodzeným javom.

K téme sa vyjadruje:

Katalin Deák, hlavná metodička výučby metódy Helen Doron na Slovensku, Helendoron.sk

Katalin Deák, hlavná metodička výučby metódy Helen Doron, tvrdí, že v takejto situácii je pravidlo komunikácie veľmi jednoduché: jeden rodič, jeden jazyk a sústavnosť.

„Toto je asi najbežnejšie odporúčanie jazykovedcov a logopédov. Existuje však aj iný spôsob - jeden jazyk v určitej situácii, v prostredí. Napríklad, ak som s tetou, ktorá je z Anglicka, v jej spoločnosti hovoríme všetci po anglicky. Dieťa sa adaptuje aj na túto situáciu a nebude miešať jazyky. Dôležitá je pravidelnosť kontaktu,“ vysvetľuje odborníčka.

Ako rodičia hovoriaci rôznymi materinskými jazykmi si musíte určiť pravidlá a oboznámiť s nimi aj zvyšok rodiny, aby dieťa nebolo zmätené.

Striktnými pravidlami si zafixuje situácie a osoby, s ktorými sa v jednom či druhom jazyku rozpráva.

Slovenské rodiny a cudzí jazyk

Ak ste sa rozhodli hovoriť s dieťaťom v cudzom jazyku, ktorý však nie je vašim materinským jazykom, musíte byť trpezlivý a komunikovať v tomto jazyku sústavne.

„To, do akej miery si dieťa osvojí druhý jazyk, môže súvisieť od času, ktorý mu rodič venuje. Je dôležité si uvedomiť , že je potrebné zabezpečiť dennodennú komunikáciu s dieťaťom v tom jazyku, ktorý ho chcete naučiť, dostatočne bohatú interakciu s dieťaťom a vytrvať,“ vysvetľuje psychologička Sylvia Langerman.

Črtá sa nám však otázka, kedy s takouto domácou „výučbou“ začať. „Dieťa vníma hlas matky aj otca už aj v maternici. Po narodení inak reaguje na známe hlasy ako na neznáme. To isté platí aj pre jazyk. Novorodeniatka intenzívnejšie sali, keď počuli jazyk matky, ako keď počuli iný jazyk, ktorý v maternici počúvať nemohli. Keď vychádzame z tohto poznania, tak najlepšie je komunikovať s dieťaťom v cudzom jazyku hneď od narodenia,“ dopĺňa psychologička.

Na druhej strane, rodič sa na to má cítiť. Je dosť ťažké a nie úplne prirodzené maznať sa s bábätkom v cudzom jazyku, ak v ňom nekomunikujete permanentne.

Názor psychologičky:

K téme sa vyjadruje spychologička, Sylvia Langerman

Čo, ak to dieťa pletie

Ak sa v domácnosti komunikuje v dvoch jazykoch, dieťa si čiastočne bude vyberať, ktoré slovíčka z ktorého jazyka použije.

Deti sa učia jazyky, ktoré sa im páčia a následne túto reč používajú. Je možné, že po čase spozorujete, že dieťa viac používa jeden preferovaný jazyk.

Veľmi častý je aj jav, keď dieťa v jednej súvislej vete strieda slovíčka z rôznych jazykov. Nemajte však obavy.

Prečo, vysvetľuje Katalin Deák: „V bilingválnej výchove môže existovať fáza, keď si dieťa takpovediac vypožičiava slovo z jedného jazyka a použije ho vo vete v druhom jazyku. Zaujímavé však je, že presne vie, kam to slovo patrí a že si ho len vypožičalo, buď z toho dôvodu, že sa mu ľahšie vyslovuje, viac sa mu páči alebo jednoducho ešte nepozná ekvivalent slova v druhom jazyku. Slovná zásoba sa v jednotlivých jazykoch môže mierne odlišovať. Ak sa dieťa napríklad s otcom častejšie rozpráva o motorkách a lietadlách, tak možno nebude poznať tieto výrazy v jazyku matky, lebo s ňou sa o tom nerozpráva. Neskôr sa to však, samozrejme, naučí.“

Rozprávajú bilingválne deti neskôr?

Rodičia pri výchove detí v dvoch jazykoch mávajú často obavy, či začnú hovoriť v rovnakom čase ako ich rovesníci alebo im to vplyvom väčšej „mentálnej záťaže“ bude trvať dlhšie.

Sylvia Langerman však upokojuje: „V minulosti sa hovorilo, že to je tak, lebo dieťa si osvojuje dva jazyky naraz, no teraz skúsenosť aj novšie poznatky poukazujú na to, že to tak nemusí byť. Deti sú veľmi odlišné a osobne poznám dvoj alebo aj trojjazyčné deti, ktoré začali hovoriť v tom istom období ako ich jednojazyční rovesníci, dokonca aj skôr.“

Dôležité je pamätať na to, že je to stále len dieťa a učiť sa musí tak, aby ho to bavilo, inak stratí záujem. Netlačte naň a dávkujte mu slovnú zásobu zvoleného jazyka postupne.

Púšťajte mu cudzojazyčné rozprávky, CD-čká, zvážte návštevu jazykovej školy. Odborníci sa zhodujú, že učenie jazyka je dobrou voľbou rodiča a veľmi intenzívne stimuluje mozog.

„Po narodení má dieťa veľa neurónov, ktoré však ešte nie sú prepojené. Stimuláciou sa neuróny začnú medzi sebou prepájať a čím viac sú prepájané, tým viac sa zvyšuje mentálna kapacita dieťaťa,“ hovorí psychologička.