Vianoce inak: Ako sa oslavuje v Afrike a Bosne a Hercegovine

Vianoce v Bosne a Hercegovine: Sviatok za dverami domov

Jasna Opavská (43), rodáčka z Bosny a Hercegoviny, na Slovensku žije dvadsať rokov, venuje sa interiérovému dizajnu

Bosna a Hercegovina v sebe spája rôzne národy a náboženstvá. Nájdete tu žiť bok po boku kresťanov aj moslimov.

Vianoce v Bosne a Hercegovine:

Jasna Opavská

„V Sarajeve, kde som žila, je pomer moslimov a pravoslávnych jedna k jednej, o niečo menej je katolíkov,“ začína rozprávať Jasna Opavská.

„Vianoce tak boli skôr sviatkom za dverami domov. Katolíci ich slávili 24. decembra, pravoslávni 6. januára a moslimovia ich neoslavovali vôbec.“

Jasna žila v zmiešanom manželstve – mama je evanjelička a otec moslim. Vianoce doma neoslavovali, pretože mama náboženstvo nepraktizovala.

„U nás to bol cirkevný sviatok, na Slovensku je skôr sviatkom rodinným, oslavujú ho aj neveriaci, dokonca aj niektorí židia.“

Jasna si nespomína, že by sa ulice a obchodné domy pred Vianocami hromadne vyzdobovali, nakupovalo sa a vládlo predvianočné šialenstvo.

„Vedeli sme, že prebiehajú, občas sme boli aj pozvaní na vianočnú návštevu k veriacim susedom. Pre nás bol rodinným sviatkom skôr Silvester, keď sme mali aj novoročný stromček a rozdávali si symbolické novoročné darčeky,“ vysvetľuje Jasna.

„Keď som prišla na Slovensko, tak ma oslava Vianoc prekvapila, nevedela som, čo sa deje. Postupne som sa slovenským zvykom prispôsobila.

Dvadsiateho štvrtého decembra si dávame darčeky, oslavujeme Vianoce a už sa na ne veľmi teším.“

Čo pre vás znamenajú Vianoce?

Udobriť sa, upratať si vzťahy, doriešiť nedoriešené veci. Vianoce je obdobie, keď sa všetko spomaľuje. Nemusí byť všetko navonok dokonalé, stačí, keď je to dokonalé vnútri.

Africké Vianoce: Párty s tropickými teplotami

Isa Lagová (34), učiteľka angličtiny v materskej škole, pochádza z Angoly, na Slovensko prišla pred šestnástimi rokmi

„Prvé roky na Slovensku boli ťažké – jazyk, počasie. V živote som nezažila takú zimu, z majonézového šalátu mi bolo ťažko, na kapustnicu si neviem dodnes zvyknúť,“ začína rozprávať Isa Lagová o prvých Vianociach na Slovensku.

Africké Vianoce:

Isa Lagová

„Vzala som si za manžela Slováka a prispôsobila som sa. Dnes sme v Bratislave štyria Angolčania, chceme sa spojiť a pripraviť angolské Vianoce.“

Keďže Isa je katolíčka, oslava Vianoc v jej rodisku sa po duchovnej stránke od tých našich veľmi nelíši. Angola bola kedysi portugalskou kolóniou, a tak prebrala európske zvyky.

„Na Vianoce jeme rybu, obvykle sušenú tresku, podávame k nej zemiaky, varený cícer, varenú mrkvu, varenú kapustu a olivový olej. Ako predjedlo pripravujeme morské plody.

Máme veľmi veľa sladkostí na báze bábovky – banánovú, čokoládovú, ananásovú. Obľúbeným dezertom je mangový alebo marakujový mousse. K sladkému pijeme portské víno,“ opisuje štedrovečernú hostinu.

Dobrým zvykom bolo nechať na Vianoce otvorené dvere a prestierať aj pre pocestného, aby nikto neostal na ulici sám.

„Jedli sme veľmi neskoro, okolo jedenástej. O dvanástej sme išli na omšu a po omši sme vybaľovali darčeky.“

reklama

V Angole vraj tiež majú vianočné stromčeky, ale umelé. Hudba je pustená celý večer. Vianočné koledy však z reproduktorov nečakajte.

Angolčania si počas Štedrého večera púšťajú africké rytmy a tancujú až do rána. „U nás sa všetko oslavuje hudbou. Vianoce sú ako párty – deti šantia, tancuje sa, starší hrajú karty,“ objasňuje Isa.

Určite veľkú rolu v tom zohráva aj klíma, teploty sa cez Vianoce pokojne vyšplhajú aj na štyridsiatku.

Čo pre vás znamenajú Vianoce?

Pre mňa sú Vianoce o rodine, blízkosti, keď sme všetci spolu, zdraví, máme na seba čas. Obchody sú zatvorené, nikto sa nikam neponáhľa a človek si konečne oddýchne.

Foto: A. Lodes, archív J.O.