Ako zvoliť správny spôsob vedenia kolektívu je hotová veda a neexistuje ani jednoznačná odpoveď. Štýl vedenia by mal každý manažér či manažérka prispôsobiť pracovnému prostrediu, v ktorom pôsobí.
Prečítajte si tiež článok Žena vo vedení? Firma si polepší, tvrdí výskum
„Vo všeobecnosti platí, že podpora tímovej spolupráce, primerané angažovanie pracovníkov v procese rozhodovania, vhodné delegovanie úloh a adekvátnej zodpovednosti, budovanie dôvery a vzájomného rešpektu a zabezpečenie potrebných zdrojov predstavujú predpoklady produktívneho pracovného prostredia,“ vysvetľuje Silvia Orosová, psychologička z konzultantskej spoločnosti Assessment Systems Slovakia.
Aby bol každý spokojný
Ďalšou dôležitou úlohou adepta na úspešné vedenie kolektívu je uspokojiť potreby svojich podriadených, čo môže byť niekedy tvrdým orieškom. Potreby podriadených sú totiž z veľkej časti individuálne a vychádzajú z vnútornej hodnotovej orientácie každého pracovníka.
Už pri prijímaní pracovníka by mal nadriadený zvážiť vhodnosť kandidáta na pracovnú pozíciu nielen z pohľadu odborných či osobnostných predpokladov, ale aj v kontexte špecifík pracovného prostredia a firemnej kultúry.
„Ak sa kultúra v spoločnosti do veľkej miery nezhoduje s hodnotami jednotlivca, je pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska pracovník nebude motivovaný a môže zo spoločnosti odísť,“ pripomína Silvia Orosová. „Pre manažérov je tiež dôležité uvedomiť si, aké pracovné prostredie vytvárajú oni sami, čo je do veľkej miery výsledkom ich vlastnej hodnotovej a motivačnej orientácie.“
Správna komunikácia
Súčasťou vedenia kolektívu je aj úspešne zvládnuť pracovnú poradu a efektívne zadeliť úlohy jednotlivým pracovníkom. Zníženie produktivity, frustrácia pracovníkov, pokles záujmu a angažovanosti tímu často súvisí s nezvládnutím komunikácie manažéra a pracovníkov firmy.
„Manažér by mal poskytnúť ostatným priestor na vyjadrenie a zároveň ochotne počúvať návrhy svojich podriadených,“ tvrdí psychologička. „Ak je prehnane dominantný a opakovane neochotný skutočne počúvať, výsledkom je zvyčajne pasivita a následná strata záujmu pracovníkov podieľať sa aktívne na priebehu porád.“
Dobrý manažér by nemal len počúvať nové nápady, ale brať na vedomie aj kritiku a hlavne ju správne prijať. Spätná väzba od kolegov môže byť pre profesionálny rast manažéra prospešná. „Dôležité je, od koho kritika prichádza a či kritiku jej prijímateľ vyhodnocuje ako opodstatnenú. V zásade je dobré nezavrhnúť informáciu automaticky, no zvážiť, od koho a prečo prichádza,“ radí Silvia Orosová.
„Prichádzajúcu spätnú väzbu je vhodné vnímať na vecnej úrovni a vyhodnotiť jej obsah konštruktívnym spôsobom. Vzájomné rešpektovanie sa je o tom, ako a kedy kritiku podáme, ale i o tom, ako ju prijmeme.“
Desatoro dobrého manažéra
- INTEGRITA – manažér by mal podporovať dôveru medzi zamestnancami. Celistvosť kolektívu je pre fungovanie firmy veľmi dôležitá.
- EFEKTÍVNOSŤ – manažér umožňuje svojím zamestnancom vykonávať svoju prácu v čo najlepších podmienkach.
- MOTIVÁCIA – manažér by mal dokázať svojich zamestnancov dostatočne motivovať a nejde pritom len o finančnú podporu. Dôležité je aj ocenenie, pochvala a vidina profesionálneho rastu.
- SPRÁVNE ROZDELENIE PRÁVOMOCÍ – manažér by mal vedieť komu zveriť jednotlivé úlohy, nastaviť jasné pokyny a očakávať určité výsledky.
- ADAPTÁCIA – manažér by sa mal rýchlo prispôsobiť meniacemu sa podnikateľskému prostrediu a pochopiť dôsledky zmien, promptne nastaviť nové ciele a stratégie.
- PODNIKAVOSŤ – dobrý manažér podniká reálne kroky, ak vidí problém, hneď ho rieši.
- POZNANIE ORGANIZÁCIE – manažér by mal dopodrobna ovládať vnútornú organizačnú sieť podniku a presne vedieť, na koho sa v prípade potreby obrátiť.
- POROZUMENIE BIZNIS KULTÚRE – manažér by mal pochopiť ciele a stratégie biznisu.
- VZOR PRE FIRMU – manažér by mal ísť príkladom pre všetkých zamestnancov, nielen výkonnosťou ale aj vhodným správaním.
- UPREDNOSTŇOVANIE ĽUDÍ – dobrý manažér by si mal uvedomiť, že úspešná práca nie je o číslach a systémoch, ale hlavne o ľuďoch.
Zdroj: Lisa Koning – Managementtrainee.co.uk