MICHAELA BÚRANOVÁ (21):
„Starinky“ majú svoje čaro
Na začiatku bola len túžba zmeniť naše bývanie a dodať mu určitý štýl. Hľadanie tých správnych doplnkov ma napokon priviedlo k vintage a neskôr k shabby chic, ktorý by sme mohli voľne preložiť ako ošarpaná elegancia. Najskôr som tento štýl len obdivovala a neskôr mu úplne prepadla. Úžasne vystihuje moju osobnosť – je romantický a hoci na prvý pohľad vyzerá jednoducho, je veľmi komplikovaný.
V tom čase som si uvedomila, že množstvo doplnkov by som si dokázala vyrobiť aj sama. A tak to začalo. Nezabudnem na svoju prvú zrenovovanú škatuľku – dnes sa na nej smejem, lebo som na nej poskúšala vari všetky techniky, ktoré sa mi páčili. Vyrábam rôzne dekorácie – srdiečka, škatuľky a svietniky. Svoje výrobky nepredávam, ale keď sa niekto ozve, že má záujem o nejakú vecičku, tak neodmietnem.
Viac ukážok z jej tvorby nájdete na Artmama.sk. Návod na výrobu nálepiek a etikiet s nostalgickým nádychom nájdete vo fotopostupe Oživte svoje kuchynské dózy. Upečte im etikety!
Najviac ma však baví práca so starým nábytkom, celý proces renovácie – od šmirgľovania cez maľovanie až po patinovanie. Vždy, keď potrebujem „nový“ materiál, vybehnem hore na povalu, kde sa nachádza zopár pokladov. Vlastne nachádzalo, pretože už som odtiaľ vzala takmer všetko, čo šlo (smiech). Preto sa vypytujem známych, či náhodou nemajú doma niečo staré, čo im zavadzia.
„Starinky“ majú svoje čaro. Ťažko sa to vysvetľuje. Jednoducho tie vecičky majú dušu, majú už čosi za sebou. Moderný štýl mi nehovorí nič, je strohý, chladný, zatiaľ čo shabby chic sa musí cítiť srdcom, inak z toho vznikne nezmyselný gýč plný chaosu.
Náš dom je plný ošúchaných latiek zo záhrady a obitého nábytku. Až by si niekto mohol myslieť, že nie som normálna (smiech). Takto je to už rok. Postupne sa mi podarilo vybudovať si vlastný štýl, podľa ktorého ma dokonca vedia dievčatá na internete identifikovať. Vždy sa veľmi poteším e-mailom a komentárom na blogu, ktoré sú plné milých a povzbudivých slov od iných žienok.
ZLATICA HLAVÁČOVÁ (38):
Tvorenie bábik je pre mňa modlitbou bez slov
Kreatívnym činnostiam sa venujem úplne odmalička. Striedala som rôzne techniky a materiály, ale základným motívom boli u mňa vždy bábiky. Šité, modelované, papierové, maľované... Najviac si pamätám na dokonalé domčeky zo škatúľ od topánok, ktoré obývali papierové bábiky s dlhými vlasmi a veľkými očami. Ľutujem, že mi žiadne neostali, pretože to boli určite predchodkyne mojich dnešných dievčatiek.
K maľovaniu som sa znovu dostala až počas materskej dovolenky, vtedy vznikla aj moja značka Pupa Art. Medzitým som vystriedala niekoľko povolaní od práce v špedícii cez učiteľku angličtiny až po výrobu handmade praliniek. Keď prišlo naše tretie dieťatko, moja kreativita sa znova nasmerovala na bábiky.
Milujem ten tvorivý pokoj, keď v tichosti predo mnou vzniká bytôstka so svojím vlastným svetom – čistým, nežným a zasneným. Je to pre mňa sebavyjadrenie a súčasne modlitba bez slov. Inšpirujú ma tváre žien a dievčat, z ktorých čŕt vyžaruje srdečnosť, nežnosť a čistota. To hľadám aj v živote a snažím sa zachytiť v mojich maľovaných portrétikoch.
Viac ukážok z jej tvorby nájdete na www.PupaArt.sk. Návod na výrobu zaujímavých náušníc nájdete v príspevku Fotopostup: Vyrobte si originálne náušnice.
Pri tvorení mi pomáha najmä najmladšia dcérka, aj keď jej pomoc niekedy nie je až taká nápomocná, snaha sa cení (smiech). Mojou veľkou oporou je aj môj manžel, ktorý mi vždy veril a podporoval ma v mojich tvorivých aktivitách, nech boli akokoľvek bláznivé a neuskutočniteľné.
Moja súčasná práca ma veľmi napĺňa, rada prinášam svojim zákazníčkam radosť a spomienky na detstvo. Sú obdobia, keď mám objednávok tak veľa, že vôbec nestíham a začínam vážne premýšľať o zamestnankyni. Myslím si, že keď človek robí niečo úprimne so srdcom, má jasnú predstavu, ako chce prospievať ľuďom a vo svojom snažení trpezlivo zotrvá, úspech sa musí dostaviť.
MARIANNA FAJNOROVÁ (37):
Z môjho koníčka sa stalo zamestnanie
Už od detstva som mala kreatívne sklony. Chodila som do výtvarného krúžku, dokonca mám skončenú grafiku, ale paradoxne som nikdy nepracovala s kreativitou. Len občas som sa venovala šitiu, aj to málo, pretože som na to popri práci v reklamnej agentúre nemala čas. Šijem prakticky od detstva, naučila ma to stará mama. Kedysi bolo v podstate nutnosťou vedieť šiť, asi v každej domácnosti fungovala Burda.
Moja záľuba sa však naplno rozbehla až počas materskej dovolenky. Chcela som pre svojich troch synov niečo iné na hranie, ako sa predáva v obchode, mala som pocit, že nikde nemajú kreatívne veselé hračky vyrobené z textilu, tak som ich začala sama šiť. Je to svojím spôsobom výborná forma psychoterapie alebo lepšie povedané arteterapie.
Viac ukážok z jej tvorby nájdete na www.sashe.sk/L_L_S. Návod na výrobu patchworkovej aplikácie na tričko nájdete v príspevku Urobte si aplikáciu, ktorá oživí každé tričko.
O moje textilné výrobky sa začali časom zaujímať aj ľudia z môjho okolia, zrazu som mala prvých zákazníkov. Napokon som vytvorila značku Lovely Little Something, pod ktorou robím už tri roky. V mojom repertoári mám patchworkových mackov, textilné koruny, deky na hranie, neskôr sa pridali kabelky a oblečenie pre dospelých.
V súčasnosti sa venujem už len tvorbe, k svojmu pôvodnému zamestnaniu v reklamnej agentúre sa už nechcem vrátiť. Vyhovuje mi, že môžem pracovať doma, pretože popri tvorení sa môžem venovať aj domácnosti a rodine. Synovia sa mi neraz snažia pomáhať, teda keď ich k tomu pustím. Päťročný Janko dokonca s obľubou používa šijací stroj.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
