Keď sme na Vianoce sami

Rozžiarený vianočný stromček, všade plno darčekov, pohoda v kruhu najbližších. Takýto je tradičný obraz Vianoc. Bohužiaľ, pre tých, ktorí trávia Štedrý večer osamote, zostáva len nedosiahnuteľným ideálom.

Štyridsaťdvaročnú Annu priviedla do psychologickej poradne depresia, ktorú dostala krátko pred Vianocami. Priateľ Martin, s ktorým posledné tri roky roky trávila Štedrý večer, jej totiž oznámil, že tento rok nebudú môcť byť spolu. Má totiž smrteľne chorú matku, o ktorú sa musí starať, pre ňu to budú zrejme jej posledné Vianoce.

Aby k nim Anna prišla, je vraj celkom vylúčené, u nich doma to teraz vyzerá ako v nemocnici a ťažko chorá žena reaguje podráždene na každého, okrem Martina. Anna je jedináčik, slobodná a ešte k tomu sirota. Jej rodičia sú už niekoľko rokov po smrti, zomreli počas autonehody.

S blížiacim sa Štedrým večerom ju čoraz častejšie prepadávajú stavy úzkosti. Keď vidí v televízii predvianočné reklamné šoty plné šťastných, ideálnych rodiniek, je jej do plaču. Napriek tomu, že už dlhšie býva sama, lebo Martin, ktorého považuje za svojho partnera, žije a pracuje v inom meste, ešte nikdy sa necítila taká osamelá. Ako má zvládnuť ťažký pocit, ktorý na ňu dolieha?

Sviatky podľa šablóny

Etikoterapeutka Beáta Hlohovská si myslí, že ľudia ako Anna trpia najmä preto, lebo na nich doliehajú zaužívané predstavy o takzvaných „ideálnych“ Vianociach. „Tie šablóny si vytvárame sami, s podstatou sviatkov to nemá nič spoločné,“ vysvetľuje.

„Jednoducho si vezmeme do hlavy, že na Vianoce má byť pekne upratané, navarené, napečené a okolo nás musia byť blízki ľudia, s ktorými si vymeníme darčeky a spolu si vychutnáme magickú atmosféru Štedrého večera.“

Keď nás život dotlačí do situácie, na hony vzdialenej od tejto šablóny, cítime sa vykorenení. Možno sa začneme pýtať sami seba, či sme sa do tejto šlamastiky nedostali vlastnou vinou. Alebo začneme pátrať po príčinách svojho nešťastia v minulosti, prehodnocovať život a vzťahy k ľuďom. Negatívne pocity sa na seba začnú nabaľovať ako postupne rastúca snehová guľa, až kým nás neprivalia s takou silou, že nás to zlomí a prepadneme depresii.

Šťastie je v našich rukách

Predvianočné obdobie je čas, keď asi najviac ľudí vyhľadáva pomoc u psychológa alebo na linkách dôvery. Ako by mal postupovať dobrý terapeut, ktorý sa snaží povzbudiť obete nešťastných Vianoc? Podľa Beáty Hlohovskej im treba vysvetliť, že byť obeťou nie je vôbec nevyhnutné.

„Je to všetko otázka slobodnej vôle,“ zdôrazňuje. „Človek vždy vníma svet tak, ako je nastavená jeho myseľ. Dobrá správa je, že program, ktorý nám beží v hlave, môžeme kedykoľvek ľubovoľne zmeniť.“

Ako sa to dá dosiahnuť? Podľa Beáty Hlohovskej je v moci každého z nás prežiť Vianoce ako sviatky lásky, pokoja a mieru bez ohľadu na to, či ich strávime v kruhu blízkych, alebo osamote. Pokojná atmosféra v tichých vyzdobených uliciach, rozprávkový televízny program bez agresivity a násilia, polnočné omše v kostoloch – to všetko máme k dispozícii aj keď sme sami.

„Keď prestaneme zameriavať pozornosť na to, čo nás delí od predstavy ideálnych Vianoc, a upriamime sa na hlavné hodnoty týchto sviatkov, nebudeme mať najmenší dôvod na smútok,“ tvrdí Hlohovská. Keď ustane všade naokolo bežný zhon a ľudia sa posadia za štedrovečerné stoly, máme ideálnu príležitosť na hľadanie vnútorného mieru. Je to jedna z najmagickejších chvíľ v roku, keď sa oveľa ľahšie hľadá cesta k harmónii, ako keď sme ponorení do bežného pracovného rytmu.

reklama

Keď sa nám podarí naladiť na pozitívnu vianočnú vlnu, dobré pocity sa na seba začnú nabaľovať rovnakou rýchlosťou ako tie negatívne. Postupne budú rásť, až kým nás napokon neutvrdia v tom, že bez ohľadu na to, či sme na Vianoce sami, alebo nie, dokážeme vnímať samotné sviatky ako niečo krásne a výnimočné.

Urobte si dobre

Ak vás nemá kto počas Štedrého večera rozmaznávať, vždy existuje možnosť rozmaznať samého seba. Psychológovia radia osamelým ľuďom, aby boli predovšetkým k sebe dobrí a na sviatky si dopriali niečo, čo bežne nemávajú. Exkluzívnu večeru, dobrú značku vínka alebo čokoľvek, čo ich poteší a dá im aspoň na okamih pocit výnimočnosti.

Nemá vám dať kto darček? Obdarujte sa sami. Ak nie materiálnou vecou, tak aspoň dobrým pocitom. Nešťastnej Anne poradila Beáta Hlohovská, aby sa na Vianoce obklopila knihami obľúbených autorov a pustila si filmy, na ktoré počas roka nemala čas ísť do kina.

reklama

Ochota urobiť to ju možno počas týchto Vianoc dovedie k novej dimenzii sebapoznania. Možno zistí, že šťastie je viac vecou vnútorného nastavenia ako vonkajších životných okolností. Ak to pochopí, tak jej osamelé Vianoce nebudú pre ňu prekliatím, ale požehnaním.

ico

Boli ste už sami na Vianoce?

O svoje skúsenosti s pocitmi samoty počas vianočných sviatkov ste sa s nami mohli podeliť na stránke www.zena.sme.sk. Vôňu Outspoken Intense by Fergie od Avonu posielame Patrícii Balážovej z Bratislavy.

Ani v tom najhoršom sne by mi nenapadlo, že tohtoročné Vianoce ostanem sama, bez môjho milovaného priateľa, s ktorým som už vyše tri a pol roka. Nečakane a neprávom sa dostal tam, kde nie je sloboda, a tak mi neostalo nič iné, len sa presťahovať z nášho podnájmu naspäť k rodičom. Nesiem to ťažko, toto budú moje najťažšie Vianoce. Spolu sme si ich plánovali, tešili sa na ne, vraveli sme si, ako budeme ozdobovať stromček, kupovať darčeky, čo budeme variť... Utešuje ma len myšlienka, že to budú síce prvé, ale dúfam, že aj posledné Vianoce bez mojej milovanej lásky.

reklama

Patrícia Balážová, Bratislava

Počas prvého roku môjho manželstva som strávila Vianoce v nemocnici, keďže sa mi 21. decembra narodila dcéra Terezka. Mala slabú detskú žltačku, tak sme išli z pôrodnice domov až po sviatkoch. Aj som si vtedy poplakala, lebo som musela byť celý čas bez manžela.

Jana Laššová, Trenčín

Pred dvomi rokmi som si povedala, tak ako mnohí mladí ľudia, že Vianoce nestrávim s rodinou, ale s priateľmi. A tak som sa deň pred Štedrým večerom vybrala sama na chatu na východnom Slovensku, kde ma mali čakať moji známi. Moje cestovanie však nedopadlo tak, ako som si predstavovala. Autobus meškal, vlak sa pokazil a napokon som uviazla v Ružomberku, ubytovaná u cudzích ľudí a celkom sama. Bola to najsmutnejšia noc v mojom živote. Odvtedy každé Vianoce trávim s rodinou a vychutnávam si každučký okamih.

reklama

Lenka Lišková, Považská Bystrica