Vyčarujte si magické Vianoce

Obdobie Vianoc sa odpradávna využívalo na magické účely. Inšpirujte sa starobylými zvykmi a zaistite si tak viac zdravia, šťastia a prosperity.

Vianočné upratovanie

„Na Vianoce muselo byť všetko čisté a na svojom mieste, či už šlo o dom, oblečenie, alebo ľudí,“ vraví etnologička Elena Zahradníková zo Slovenského národného múzea v Martine. Na Štedrý večer nesmel v dome visieť kožuch, ktorý sa sušil, pretože sa verilo, že môže zapríčiniť smrť dobytka. A nesmeli sa sušiť ani šaty, lebo sa verilo, že umrie ten, komu patria.

Až do Troch kráľov mali ženy zakázané vykonávať domáce práce a priasť na kolovrátku, takže vyupratovať, navariť a napiecť bolo treba pred Štedrým večerom. Po celý deň sa ľudia usilovali mať dobrú náladu, vyhýbali sa kriku, hádkam a plaču. Verili totiž, že tak ako sa rodina správa na Štedrý deň, tak sa bude správať aj počas celého nasledujúceho roka.

Stolovanie

Štedrovečerné hodovanie bol jeden dlhý magický obrad. Pri stole sedel gazda na čestnom mieste, ostatní členovia rodiny boli pousádzaní okolo neho. Pripíjalo sa takzvaným radostníkom, čo bola zohrievaná pálenka, ktorá sa zajedala koláčmi. Potom gazdiná potrela oblátky medom a cesnakom, do kútov izby nahádzala orechy, ako symbolickú obetu zomretým predkom. Počet stolovníkov musel byť vždy párny, nikdy nesmelo byť trinásť osôb pri stole, lebo trinástka sa považovala za nešťastné číslo.

Jablká sa krájali na toľko častí, koľko ľudí bolo v rodine. Ak sa podarilo jablko rozrezať vertikálne bez porušenia jadrovníka, znamenalo to pozitívnu veštbu. Keď sa rozrezalo horizontálne a objavila sa uprostred hviezda, rodinu čakala prosperita. Ak sa po horizontálnom reze objavil kríž, čakalo sa úmrtie v rodine. Omrvinky zo stola sa po večeri starostlivo zozbierali a uchovali pre svoje nadprirodzené vlastnosti. Používali sa celoročne na liečenie, na posilnenie úrody do osiva a na privolanie prosperity.

Výzdoba a prestieranie

Stôl sa pokladal za posvätné miesto v dome. Všetko, čo bolo počas večere na ňom aj pod ním alebo pri ňom, malo priniesť rodine a gazdovstvu šťastie a prosperitu. Na dosku stola sa dávalo trochu slamy a sena, medzi to trochu obilia a všetko sa to prikrývalo čistým ľanovým obrusom. Večera sa mohla začať, keď sa na nebi objavila prvá hviezda. V niektorých oblastiach sa nad zárubne dverí zapichovali jedľové vetvičky, ich ihličie malo chrániť rodinu pred démonmi. Nad stôl sa vešal venček upletený z klasov, ktorý bol symbolom úrody.

Sviatočné pečenie

Na Štedrý deň ráno, sotva minula polnoc, ženy miesili cesto na vianočné pečivo. Snažili sa, aby boli s pečením na úsvite hotové, lebo podľa tradície malo byť obradné pečivo do východu slnka z pece von. Okrem iného i preto, že už ráno chodili po domácnostiach vinšovníci a koledníci, ktorým bolo treba dať niečo pod zub. Piecť sa nesmelo dlhšie ako dopoludnia.

Piekli sa rôzne koláče – baby, tvarožník, makovník, vianočka, pletenák... Špeciálny magický význam mal chlieb upečený v tento deň. Nesmel sa rozkrojiť až do Nového roku, keď ho rodina spoločne zjedla. Pri pečení sa vždy používali nové nástroje. Bola to takzvaná mágia nového počiatku, ktorá mala zabezpečiť prosperitu počas celého nasledujúceho roka.

Varená symbolika

Podľa Elena Zahradníkovej malo každé jedlo uvarené na Vianoce svoj symbolický význam. Ryba bola nielen pôstnym pokrmom, ale svoj význam mali aj jej šupiny, ktoré svojím tvarom pripomínajú mince a ľudia verili, že privolávajú bohatstvo.

Nesmela sa jesť hydina, aby sa majetok v gazdovstve nerozletel, naopak bravčové mäso sa považovalo za symbol hojnosti. Chren sa používal na zvýšenie odvahy. Pri jedle sa odporúčalo vypiť čo najviac pálenky. Verilo sa, že koľko alkoholu človek vypije, toľko krvi mu pribudne.

reklama

Staršie ako kresťanstvo

Pôvod mnohých vianočných rituálov siaha do obdobia pred príchodom kresťanstva. „Napríklad zo staroslovanských čias sa zachoval zvyk, podľa ktorého sa otec rodiny skrýval za koláč a pýtal sa ostatných, či ho vidia.

Ak odpovedali, že z neho nevidia ani vlások, poprial rodine, aby sa jej tak dobre darilo, aby ho ani o rok nevideli,“ vraví etnologička Elena Zahradníková a dodáva, že v tomto prípade ide o mágiu spojené s novým počiatkom spojenú s mágiou slova. Existuje aj určitá súvislosť adventného obdobia s oslavami rímskeho boha Mitra, spojeného so znovuzrodením.

Božie narodenie

Tak ako Štedrý deň, aj Božie narodenie sa považovalo za začiatok novej etapy. Hneď ráno sa šlo do potoka po vodu, do vody sa namočila chvojka a pokropili sa ľudia i miestnosť. Do vody sa hádzal peniaz, ktorý mal zabezpečiť blahobyt. Prvý človek, ktorý vošiel počas Božieho narodenia do domu, mal byť muž, najlepšie chlapec. Členovia rodiny mali byť počas celého dňa doma, navštevovali sa len najbližší príbuzní.

reklama