Ako slávia Vianoce v rôznych kútoch Slovenska?

Vianoce sa spájajú s množstvom zvykov a tradícií, ktoré sa viac či menej dodržiavajú dodnes. Pri ceste naprieč Slovenskom sa často stretnete s rozdielnou realizáciou jedného zvyku. Vyberáme niektoré zaujímavosti.

Čo kraj, to iný zvyk

Napríklad taký vianočný stromček. Ide o pomerne mladú tradíciu, keďže sa k nám dostal z nemeckých oblastí v polovici 19. storočia. Rýchlo sa však udomácnil, pravdepodobne preto, lebo naväzoval na staršiu tradíciu zdobenia príbytku čerstvými zelenými vetvičkami alebo prútikmi.

Spočiatku sa vešali zo stropu a až neskôr ich začali ľudia stavať do podstavcov. V niektorých oravských dedinkách zapichli stromček hneď po večeri na hnojisko, aby prešla jeho vegetatívna sila do zeme a zlepšila sa úroda. Inde zostával stromček v dome do Troch kráľov alebo do Hromníc.

So zavedením cirkevného pôstu na Štedrý deň sa ľudia vysporadúvali rôzne. V okolí Bánoviec a Topoľčian napríklad presunuli bohatú večeru na predchádzajúci deň a nazývali ju obžerná alebo tučná. Tento zvyk sa zdôvodňoval snahou posilniť sa pred dlhým pôstom, ktorý ľudí čakal nasledujúci deň. Na Kysuciach mäso kládli vždy na štedrovečerný stôl, aj keď ho nejedli. Verili totiž, že ak by im na stole chýbalo, uhynul by im všetok dobytok.

Koncom 19. storočia sa skoro na celom Slovensku podávala na Štedrý večer kyslá polievka, rozdiel bol len v plodine, z ktorej bola uvarená. Podľa miestnej zvyklosti a úrody bola z hrachu, šošovice, fazule, obilnín, sušených húb alebo ovocia, najmä sliviek.

Najčastejšie ale na Slovensku prevládala polievka z kapusty. Na Liptove sa robieval takzvaný kiseľ – kyslá polievka zo sudovej kapusty alebo z múky. V evanjelických rodinách sa do nej pridávalo aj mäso. Na východe sa zasa robila mačanka, polievka zo šťavy z kyslej kapusty a so sušenými hubami.

Zdroj: Horváthová, Emília (1986): Rok vo zvykoch nášho ľudu: Tatran, Veľká kniha slovenských Vianoc

Vianoce vo svete

Vianočné zvyky majú v niektorých kútoch sveta kurióznu podobu. Napríklad indickí kresťania, ktorí žijú v oblasti Goa, stavajú v dedinách obrovské jasličky, do ktorých sa dá vojsť, plné svetielok a pohyblivých súčiastok. Deťom sa rozdávajú vyprážané sladkosti z kokosových orechov, múky a cukru. Na Islande nosia deťom darčeky trolovia, ale len tým, ktoré boli dobré. Ak neposlúchali, dostanú len surové zemiaky.

V Austrálii sa nečaká na Santa Clausa, ale na miestnu postavičku Father Christmas, ktorá prichádza k deťom po mori na surfe. Keďže na Vianoce je v tejto časti sveta leto, ľudia hrajú kriket, plávajú a vyhrievajú sa na pláži. V Mexiku sa začínajú vianočné oslavy deväť dní pred Kristovým narodením. Počas tohto obdobia si tamojšíkresťania pripomínajú putovanie Panny Márie s Jozefom do jasličiek, kde napokon privítali na svet svoje dieťa.