Umením sa dá liečiť

Dennodenne sa od nás vyžaduje, aby sme boli seriózni, rozumne premýšľajúci dospelí ľudia, ktorí si vedia strážiť svoje pocity. Keď človek sedí celý deň za počítačom a so svetom komunikuje len prostredníctvom techniky, potrebuje sa aj inak realizovať.

Kreslenie pravou hemisférou

Môžeme napríklad vyskúšať kurzy kreslenia s využitím pravej mozgovej hemisféry. Sú založené na teórii Betty Edwardsovej, ktorá vychádzala z predpokladu, že ľavá hemisféra je verbálna a analytická, čiže rozumová. Pravá hemisféra je viac intuitívna, vizuálna a prijíma informácie komplexnejšie. Takéto kurzy sa zameriavajú na tú časť mozgu, ktorú väčšinou nevyužívame.

„Snažíme sa intenzívne zaktivovať pravú mozgovú hemisféru, ktorá potom vyvoláva presne to, čo chceme. Bežne vnímame veci viac intuitívne, neobmedzujeme svoju fantáziu, necháme letieť svoje sny a potláčame tú časť mozgu, ktorá rada analyzuje, kontroluje a hodnotí. Práve ona nás často presviedča, že niečo nedokážeme, že je zbytočné sa do niečoho púšťať. Cvičeniami, niekedy skoro až detskými, sa však môžeme zbavovať zábran, blokov a predsudkov o tom, že niečo sa jednoducho nedá," vraví lektorka kurzu kreslenia pravou mozgovou hemisférou Mária Kelemenová zo vzdelávacej inštitúcie Serafin.

Dôležité je prekonať samých seba

Pomocou jednoduchej metodiky sa účastník takéhoto kurzu naučí, ako vnímať realitu a ako ju zachytiť na papier. Aj keď bol niekto celý život presvedčený, že nevie nakresliť ani čiarku, nakoniec zistí, že to tak nie je. „Ľudia už v prvý deň pochopia, že nejde len o kreslenie, ale aj o prekonanie samých seba. Investujú do seba čas, venujú sa len sebe, pracujú na sebe do takej miery, že dospejú ku hmatateľnému výsledku, obrazu, za ktorý sa nemusia pred nikým hanbiť," dodáva lektorka. Pocit väčšieho sebavedomia, ale aj radosti z niečoho, čo sme vytvorili vlastnými rukami, alebo zvládli „nezvládnuteľné", je na nezaplatenie.

Najlepším dôkazom toho sú portréty, ktoré účastníci kurzu urobia na začiatku kurzu a ktoré vzídu spod ich rúk v jeho závere. Podobný pocit a radosť dosiahneme aj pri kurze spevu, kde zistíme, že aj naše hlasivky sa dajú počúvať, pri tanci alebo pri ďalších tvorivých činnostiach. Je len na nás, či využijeme všetko, čo sa v nás skrýva a či sa to rozhodneme objaviť.

Čo je to arteterapia?

Vyjadruje sa JAROSLAVA MIHALOVIČOVÁ arteterapeutka a psychologička, teraparte.webnode.sk

Ide o formu liečebného pôsobenia cez kreslenie, maľovanie a modelovanie. Výtvarný prejav, v ktorom nie je dôležitá výtvarná zručnosť, ale ochota sa takto vyjadriť. Je hlavným prostriedkom poznávania a rozvoja osobnosti detí, dospelých i seniorov. Človek sa pri výtvarnej produkcii môže citovo odreagovať, vyjadriť pocity, obavy, priania, strach, úzkosť.

Arteterapia je užitočnou technikou, ktorá prebieha individuálne aj skupinovo. To, čo človek vytvorí, nemusí vždy komentovať a hodnotiť, ani hľadať nejaké skryté významy, ktoré by sme mohli podvedome premietnuť do svojich diel. Niekedy naozaj stačí len niečo vytvoriť, pretože už samotný proces tvorby je pre človeka ventilom, umožňuje mu vnútorné očistenie a naplnenie.

Techniky, ktoré sa v rámci tejto formy liečby používajú, pomáhajú deťom s poruchami správania uvoľniť nahromadenú energiu, pocity úzkosti, agresivity; deťom s poruchami učenia umožňujú zvýšiť sebavedomie a zistiť najvhodnejšie spôsoby na zvládnutie rôznych situácií spojených s učením; deťom s autistickými prejavmi pomáhajú komunikovať s okolím; ľudí s drogovou závislosťou vedú k zmene vnímania seba i okolia; ľuďom s duševnou poruchou zmierňujú chorobné príznaky, zlepšujú komunikáciu; seniorov povzbudzujú k tvorivému prístupu k životu. Arteterapeut môže človeka cielene nasmerovať a kultivovať jeho prejav a verím, že aj osobnosť.

Viac o tejto téme: Dajte zelenú svojej kreativite

Aké to je, naučiť sa kresliť?

Už po dvoch dňoch kurzu sú badateľné výsledky v porovnaní s prvými kresbami, alebo originálnou predlohou.

Terka: Kedysi som kreslila v ľudovej škole umenia, ale potom celé roky nie. Prišla som však na to, že keď si začnem večer kresliť ceruzkou, je to pre mňa relax. Jednoducho radšej chytím ceruzku do ruky, ako by som zapla televízor. Po rokoch som si v kurze kreslenia uvedomila, že mám tvrdú ruku, ale aj napriek tomu ma to veľmi upokojuje. Naučila som sa rôzne grify na kreslenie, na ktoré človek nepríde, ak nemá v sebe nejakú detskú hravosť. A k nej som sa práve v dvojdennom kurze vrátila, lebo rokmi človek viac počúva rozum, čo môže a čo nemôže, ale keď popustíte uzdu fantázie, zistíte, že sa to dá. Som so sebou neskutočne spokojná. Človek akoby trochu vyrástol. Stačí, keď vás niekto nasmeruje a posmelí, že môžete niečo spraviť a zrazu to v sebe nájdete.

Dominika: Od malička mi panie učiteľky tvrdili, že neviem kresliť, takže som sa o to takmer ani nepokúšala. Na strednej škole som sa rozhodla s tým niečo spraviť, začala som chodiť do LŠU s 5- až 6-ročnými detičkami, ktoré na tom boli o dosť lepšie než ja. Po necelom roku som sa vzdala. Na kurz kreslenia pravou hemisférou ma prihlásila mama. Cvičenia na aktivizáciu kreatívnej časti mozgu boli veľmi zaujímavé a je pravda, že po takejto „rozcvičke" sa mi kreslilo výborne. S výsledkami som bola spokojná, portréty sa na modely celkom podobajú a hlavne som získala veľkú chuť kresliť, aj vedomie, že to môže zvládnuť každý.

Alexandra: V živote som nekreslila a nikdy som si nemyslela, že by som dokázala nakresliť portrét. Mám sa ešte v čom zlepšovať, ale mám zo seba super pocit. Kreslenie je o trénovaní a o prístupe, a keď vám vysvetlia postup, ide naozaj každému.