Svoje maliarske výtvory väčšinou hádžeme do koša, spievame si pre istotu len v sprche alebo v aute, kde nás nikto nepočuje a podaktorí sa aj vyhýbajú tanečnému parketu. Pokiaľ za sebou nemáme nejaký kreatívny kurz alebo rovno školu, väčšinou sa odmietame prezentovať podobnými činnosťami s odôvodnením, že to nevieme a že sme to nikdy nerobili.
Bojíme sa hodnotenia okolia, kritického pohľadu ľudí, ktorí to možno tiež stopercentne nevedia, ale to im nebráni vyjadriť svoj názor. Škoda, ochudobňujeme sa tak o dôležitú časť svojho ja, o kreativitu, ktorá nepodlieha prísnym racionálnym kritériám a s ktorou by sme sa mali cítiť slobodní.
Nechceme sa strápňovať
Tvorivosť má každý z nás, len si ju možno trošku zablokujeme, keď sa v školskom veku stretávame s kritikou a radami, ako by naše dielo malo vyzerať. Pre deti je kresba bežnou súčasťou vyjadrovania a prežívania pohľadu na svet. Pomocou tvorby si triedia zážitky a pocity a komunikujú s okolím.
„Myslím, že zhruba deti do dvanástich rokov maľujú bez problémov. Potom však už mnohí nedokážu stvárniť svet taký, aký ho vidia a prestanú s pokusmi. Nechcú sa strápňovať nakresleným psom, ktorý vyzerá ako mačka a podobne. Škola dáva tvorivosti zabrať, tlačí trošku do uniformity a skresáva v človeku jedinečnosť. Prichádzajú prvé bloky a výhovorky ako – ja to neviem tak pekne; nejde mi to a podobne,“ uvádza sochárka a lektorka akčných malieb Denisa Bogdalíková.
Problémy nastávajú vtedy, keď dieťa pochopí, že okolie ho posudzuje podľa presnosti zachytenia reálneho sveta, alebo podľa speváckych, či tanečných hviezd. Ak zaostáva za šikovnejšími vrstovníkmi, zatvrdí sa a prestane radšej tvoriť, akoby malo byť ostatným na smiech. Tvorba pritom nie je len o napodobovaní reality. Je o farbách, tvaroch, vyjadrení sa a radosti, že človek môže prežívať čosi, pri čom nepotrebuje logické a analytické uvažovanie.
Tvorbou proti stresu
Dnes je spoločnosť založená skôr na rozumovom poznávaní. Naše koníčky by preto nemali byť len o tom, aby sme zabili voľný čas, ale aby sme pre seba aj niečo prospešné spravili. „Často vravím manažérom a pracovne vyťaženým ľuďom, že aj najväčšie celebrity a podnikatelia maľujú, kreslia a fotia, čím si odbúravajú stres. Pri tvorbe môžu ovplyvniť kus papiera či plátna a zažívajú pocity náhody a prekvapenia. Toto dobrodružstvo ich nabíja a môže pomôcť aj pri syndróme vyhorenia,“ uvádza Bogdalíková.
Viac o tejto téme: Umením sa dá liečiť
O čom je akčná maľba?
Hovorí sochárka a maliarka Denisa Bogdalíková.
Akčná maľba je niečo ako hra, súťaž alebo dobrodružstvo, vďaka ktorému sa snažím v ľuďoch odbúrať psychické bloky. Všetci, ktorí sa rozhodnú zapojiť, môžu spolu maľovať štetcami, striekať farbami alebo ich len nechať stekať po plátne. Maľujú rukami alebo nohami, podľa toho, aký obraz spolu vytvárame. Postupne sa všetci prestávajú báť vyjadriť sa, začínajú cítiť farbu a celú kompozíciu, zažívajú pocit slobody a spomínajú, kedy ho naposledy zažili.
V určitý moment sa im v očiach rozžiari akési svetielko a vtedy viem, že sa tá bariéra, ktorá bránila kreatívnemu a myšlienkovému uvoľneniu, prelomila. Deti sú nápaditejšie a originálnejšie. Preto je najlepšie, keď maľujú obraz spolu s dospelými. Dospelí sa totiž nakazia detskou radosťou a prekonávajú zábrany. Umenie a najmä možnosť zažiť si umenie na vlastnej koži, má pre celkový rozvoj človeka veľký význam.
K téme sa vyjadruje: Denisa Bogdalíková, sochárka, maliarka, lektorka akčných malieb, www.bogdalikova.eu
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
