Pravda o hormónoch

Hladina niektorýchhormónov s vekom klesá, hladina iných stúpa. K tým druhým patrí napríklad inzulín, látka, ktorá riadi metabolizmus cukrov a tvorí sa v pankrease. Zvýšená hladina inzulínu spôsobuje zvýšenú hladinu cukru v krvi, pre čo začneme priberať a môžeme ochorieť na cukrovku. „Táto choroba postihuje vo vekovej kategórii nad 75 rokov 40 percent populácie a po osemdesiatke ňou trpí každý druhý človek v našich zemepisných šírkach,“ upozorňuje endokrinologička Eva Žákovičová. Poruchy metabolizmu cukrov sa však môžu vyskytnúť aj skôr, napríklad už po štyridsiatke. Okrem genetiky vplýva na ich vznik aj životný štýl. Určite sú pred nimi viac chránení ľudia, ktorí športujú a nezaťažujú pankreas sladkým a tučným jedlom. Ku škodlivým vplyvom patrí aj alkohol, ktorý zvyšuje cukor v krvi podobne ako energeticky výdatná strava.

Ale ak ste spozorovali, že v posledných rokoch rýchlo priberáte, na vine nemusí byť len inzulín. Hromadenie tuku, najmä v oblasti brucha, vzniká aj poklesom rastového hormónu. Ten sa tvorí v hypofýze najmä v čase, kým je organizmus vo vývoji. Rokmi jeho hladina klesá, čo má už v strednom veku za následok úbytok svalovej hmoty, ukladanie tuku a celkový úbytok fyzickej energie. Lekári tento stav nepokladajú za chorobu, preto jediné, čo môžete urobiť pre určité zvýšenie rastového hormónu v staršom veku, je úprava stravy a spánku. „Kým sacharidy produkciu tohto hormónu utlmujú, bielkoviny ju, naopak, povzbudzujú,“ tvrdí Eva Žákovičová. Ďalším pozitívnym stimulom je kvalitný spánok, najlepšie pred polnocou.

Zaujala vás táto téma? Prečítajte si aj o mužskej menopauze...

Oveľa nebezpečnejšie hormonálne zmeny, spojené s vekom, sa objavujú so zmenami v štítnej žľaze. Vzniká pokles hormónov trijódtyronínu a tyroxínu, čím sa zhoršuje metabolizmus a odbúravanie tukov, zvyšuje sa cholesterol a zanášajú cievy, čo má vplyv na vznik kardiovaskulárnych ochorení. Na zhoršenú funkciu štítnej žľazy nás môžu upozorniť poruchy nálad, depresie, zvýšená potreba spánku a znížený pulz. Bohužiaľ, tieto ťažkosti vznikajú bez ohľadu na to ako disciplinovane žijeme, buď kvôli genetickej predispozícii alebo vplyvom životného prostredia. Staršie ženy navyše často trpia zväčšením prištítnych teliesok, ktoré produkujú zvýšené množstvo parathormónu. Táto látka má vplyv na hospodárenie s vápnikom a fosforom. Ak jej je v tele priveľa, zvyšuje hladinu vápnika v krvi tak, že ho odoberá z kostí.

Riešenie v tabletkách

Ochorenie prištítnych teliesok sa rieši operáciou. Celkovo ich máme štyri, ak nám chirurg jedno vyberie, nič vážnejšie sa nestatne. Tvorba inzulínu a hormónov štítnej žľazy sa dá upraviť liekmi. Hladina rastového hormónu sa umelo zvyšuje len vo výnimočných prípadoch, väčšinou u detí s poruchami rastu. Aj keď v Amerike sa experimentovalo s jeho umelým podávaním u starších ľudí, výsledky odhalili množstvo nežiadúcich účinkov. Rastový hormón totiž neprispieva len k rastu svalovej hmoty, ale aj k rastu iných tkanív, napríklad aj rakovinových buniek. O negatívnom vplyve na vznik niektorých onkologických ochorení a nebezpečných krvných zrazenín sa často diskutuje aj v súvislosti s hormonálnou liečbou, ktorú predpisujú gynekológovia ženám vo veku, keď vyhasína hormonálna činnosť vaječníkov. „Aj keď vývoj týchto preparátov za posledné roky pokročil, neodporúča sa ich užívanie ženám so zhubným nádorom prsníka, nezhubnými nádormi pečene a tým, ktoré majú nábeh na zvýšenú zrážanlivosť krvi, čo sa dá vyšetriť prítomonosťou takzvaných trombofilných protilátok a hladiny homocysteínu v krvi,“ upozorňuje gynekológ Peter Hrabčák. Preto je okrem gynekologického vyšetrenia vhodné pred začatím takejto liečby postúpiť aj vyšetrenie u internistu a ísť na mamografiu prsníkov.

Nebezpečenstvo v menopauze

Rozruch v súvislosti s nežiadúcimi účinkami hormonálnej substitučnej liečby vznikol najmä v roku 2002, keď organizácia WHI – Women´s Health Initiative zverejnila výsledky americkej štúdie, ktorá pozorovala zdravotný stav žien vo veku od 50 do 79 rokov, užívajúcich kombináciu pohlavných hormónov estrogénu a progesterónu. Riziko rakoviny prsníka u nich vzrástlo o 26 percent, infaktu myokardu o 29 percent a krvných zrazenín dokonca o 100 percent. „Problém bol, že vekový priemer týchto žien bol príliš vysoký, mnohé z nich boli obézne, fajčiarky a mali už pred začatím liečby rôzne zdravotné problémy, najmä skleroticky zmenené cievy, “ tvrdí doktor Hrabčák a dodáva, že v Európe nie je zvykom podávať umelo pohlavné hormóny šesťdesiatničkam a sedemdesiatničkam. To, čo môže v strednom veku pomôcť, môže totiž v starobe uškodiť. Začatie hormonálnej liečby sa preto odporúča niekedy aj dva až tri roky pred menopauzou, keď sa začnú prejavovať prvé klimakterické ťažkosti, ako sú návaly tepla, poruchy menštruačného cyklu a spánku, výkyvy nálad alebo depresie. Nedostatok pohlavných hormónov sa nahrádza liekmi päť rokov, potom žena podstúpi vyšetrenie a lekár zváži, či je vhodné v liečbe pokračovať. Takto si môže pacientka účinne ochrániť kosti pred osteoporózou, tráviaci trakt pred zhubnými nádormi, srdcovo-cievny aparát pred infarktom a psychiku pred poruchami koncentrácie, spánku, zhoršením pamäti, logického myslenia a depresiou. Lebo, ako uvádza Peter Hrabčák: „Výhody hormonálnej liečby celkovo prevyšujú nad jej rizikami.“

Alternatíva k umelým hormónom

Ženy, ktoré nemôžu alebo nechcú v klimaktériu podstúpiť hormonálnu substitučnú liečbu, môžu vyskúšať užívanie fytoestrogénov rastlinného pôvodu. Ich účinok je však oveľa nižší, preto nemôžu čakať, že po týždňovom alebo dvojtýždňovom užívaní týchto látok sa ich problémy vyriešia. Zázraky sa nedejú ani keď začneme prijímať viac fytoestrogénov v stave. Aziatky, ktoré na rozdiel od Európaniek netrpia klimakterickými ťažkosťami, ich totiž jedia vo veľkom už odmalička a navyše majú iný metabolizmus. Ak chceme zlepšiť svoj zdravotný stav, mali by sme pri prijímaní fytoestrogénov staviť na ich dlhodobé užívanie, dbať na dostatok relaxu a vyhýbať sa stresom.

Zdravie bez liekov

Návod na zdravý život bez hormonálnych tabletiek ponúka americká lekárka Nancy Lonsdorfová, ktorá sa špecializuje na ajurvédu. Ženám v strednom a staršom veku odporúča udržiavať si váhu ľahkou stravou bohatou na fytoestrogény, ktorá by mala byť pre lepšie trávenie zohriata na vlažnú teplotu. Na podporu metabolizmu radí piť niekoľkokrát teplú vodu. V kombinácii s miernym pravidelným pohybom a konzumáciou potravín s obsahom vápnika a vitamínu D sa podľa nej dá čiastočne predísť osteoporóze. Pravda, len ak sa žena začne o seba starať včas, ešte pred poklesom pohlavných hormónov. Dostatok relaxu, v rámci ktorého odporúča praktizovať meditáciu, pomáha zase predchádzať depresiám. Lonsdorfová sa drží filozofi e, že starnutie nie je choroba, a preto ho netreba liečiť. Túto teóriu dokladá viacerými štúdiami vo svojej knihe Zrelá žena, menopauza a ajurvéda, kde napríklad uvádza, že Angličanky, ktoré žili pred dvesto rokmi, mali kosti v lepšom stave ako dnešné ženy pravdepodobne preto, že jedli prirodzenejšiu stravu a viac sa hýbali.

K téme sa vyjadruje Eva Žákovičová a gynekológ Peter Hrabčák, www.medissimo.sk