Je to úplne v poriadku, aj rodičia sú len ľudia a učia sa. Na začiatku svojej rodičovskej púte nevedia vždy posúdiť, čo je nakoľko závažné a čo je banalita. Obzvlášť pri bábätkách treba byť veľmi opatrný. Radšej „otravovať“ zbytočne, ako si náhodou potom vyčítať. Väčšinou po takom treťom roku si už svoje dieťa dosť dobre poznáme na to, aby sme vedeli posúdiť, či ide o „bežnú virózu“ alebo niečo viac. Tak a dnes to bude o liečbe tých „bežných viróz“, ktorých je v detskom veku najviac ( cca 5 krát do roka). Pred týždňom ste sa mohli v článku „Choroby detí (trochu inými očami)“ dočítať, že bežné choroby dýchacích ciest, sú nielen normálne, ale dokonca potrebné pre zdravý vývin imunitného systému a že pred nimi nemusíme svoje dieťa silou mocou ochraňovať, resp. ho hneď liečiť„super účinnými liekmi“ proti teplote, upchanému nosu, kašľu všetkého druhu,... Nefarmakologická liečba (bez liekov) je pri bežných virózach dôležitejšia ako tá farmakologická (s liekmi). A zrejme aj preto, že je zadarmo, nemusíme za ňu nikomu platiť, a teda neprináša nikomu zisky, nemá podporu veľkých farmaceutických spoločností, teda nieje zaujímavá pre reklamné účely a tak je často neprávom zatláčaná do úzadia. To nieje kritika farmaceutických spoločností ( ktorých záujem je prirodzene inde), to je fakt na zamyslenie sa.
Aká je teda tá nefarmakologická liečba? to je témou nasledujúcich riadkov:
Zásada č.1: Choré dieťa má byť doma.
Choré dieťa rozhodne nepatrí do kolektívu. To znamená, ak vidím, že na dieťa niečo „lezie“ – začína pokašliavať, alebo sopliť, kýchať, má bolesti hrdla, má mierne zvýšenú teplotu ( v podpazuší nad 37 C ráno), nedám ho v ten deň do školy či školky:
a) možno je to len niekoľkohodinové „zlyhanie“ oslabeného organizmu, kedy je oddych namieste a na druhý deň fungujeme opäť normálne,
b) možno sa nám práve rozbieha slušná viróza, a teda je moje dieťa v najinfekčnejšej fáze ochorenia ( mimochodom viete, že väčšina viróz je najnákazlivejšia t.j. najinfekčnejšia práve počas prvých dní od vzniku príznakov ochorenia? A teda paradoxne nie vtedy, keď dieťa príde po 10 dňoch choroby do kolektívu a sem-tam tak „fajne“ zakašle, poprípade si má z nošteka ešte čo-to vyfúkať. Vtedy je práve skôr ono v ohrození, lebo nakoľko ešte jeho sliznice niesú úplne fit, je v t.z.v. rekonvalescencii, je náchylnejšie opäť niečo chytiť.)
Zásada č. 2: Kľudový režim – 3P
Posteľ, pohoda, prítomnosť blízkeho.
Vynechať opäť pár dní z práce, keď termíny horia? Alebo zas volať staré mamy na pomoc? Nič príjemné! Ale tiež sa na to môžte pozrieť z druhej stránky, a to: mať v tejto uponáhľanej dobe zrazu vzácny čas len jeden pre druhého, čítať veľa rozprávok, hrať posteľové hry, vymýšľať dobrotičky pre malého maroda, alebo len tak ticho pri ňom sedieť a škrabkať mu chrbátik. Kedy, keď nie teraz? O chvíľu už to nebude potrebovať.
Zásada č. 3: Piť veľa tekutín.
Počas ochorenia (horúčka, zvýšená tvorba hlienov) stráca dieťa zvýšené množstvo tekutín. Navyše často býva príznakom prvých dní nechutenstvo( je to normálne, nemusíme dieťa do jedla nútiť). Preto treba zvýšene dbať na pitný režim. Sladeným nápojom sa výnimočne nemusíme vyhýbať – jednak väčšinou deťom viac chutia, a teda ich viac vypijú, jednak sú zdrojom okamžitej energie, ktorú teraz, keď málo jedia, potrebujú. Veľmi vhodný je i domáci mäsovo-zeleninový vývar.
Zásada č. 4: Fúkať nos a vykašliavať.
Viete, že 2-3 ročné dieťa by malo byť schopné si vyfúkať nos? U menších detí použijeme odsávačku ( pozor, s mierou, prílišné odsávanie spôsobí viac škody ako úžitku).
Viete ako sa správne fúka nos? Najprv poriadne jednu nosovú dierku a až s druhým výdychom druhú. Nerobte „prehadzovačku“ t.j. počas jedného výdychu striedate upchatie nosových dierok. A ak to náhodou tak robíte, aspoň deti to naučte robiť správne. Povzbudzujte dieťa, aby vykašliavalo, čo najviac. Nevadí, ak vykašlané hlieny nevie vypľuť, ale ich prehltne. Je to menšie zlo, ako ich nechať v dýchacích cestách.
Zásada č.5: Teplotu vyležať, vyležať, vyležať.
Nie je nič horšie (pre dieťa i pre okolie) ako podať dieťaťu liek proti teplote a tváriť sa, že je zdravé. Nebodaj ho ešte dať do kolektívu. Ak chcete vedieť, prečo nemusí byť liek na teplotu tou najlepšou alternatívou, prečítajte si spomínaný minulotýždňový článok. Navyše omnoho ochotnejšie ostane v posteli dieťa s teplotou ako bez nej. (pozn. autorky: Hoci som odporca televízie, v takýchto chvíľach urobí výbornú službu...)
Tento článok nemá ambície byť vašim plnohodnotným poradcom, keď máte chorého potomka, a ani iným spôsobom nemôže a nechce nahradiť vášho detského lekára, ktorý vaše dieťa a vás pozná osobne a vidí v čase choroby. Navyše rozsah článku je obmedzený a teda nemá za cieľ riešiť túto problematiku do hĺbky, akú si zaslúži. A ak sa mi podarilo čo len trochu rozvíriť pokojnú hladinu zaužívaných uzdravovaní hlavne pomocou sirupčekov, čapíkov, tabletiek, kvapiek a sprejov, splnil svoj účel.
Autor: MUDr. Mgr. Zuzana Pitoňáková