Načo sú Vianoce?...

Načo sú Vianoce? Predsa na to, aby ste boli strhané a vyčerpané.... ... prípadne zápasili s tráviacimi ťažkosťami a s rodinou, čo sa chce iba hádať, je nevďačná a lenivá. Prečo sa mám tešiť na sviatky, ktoré ešte ani nezaklopali na dvere a už si želám, a

Načo sú Vianoce? Predsa na to, aby ste boli strhané a vyčerpané....
... prípadne zápasili s tráviacimi ťažkosťami a s rodinou, čo sa chce iba hádať, je nevďačná a lenivá. Prečo sa mám tešiť na sviatky, ktoré ešte ani nezaklopali na dvere a už si želám, aby bolo čo najskôr po nich? V robote sa finišuje, obchody sú nechutne preplnené a s blížiacim sa termínom (vraj!) najkrajších sviatkov cítim, že sa už-už zosypem. Ich scenár sa každoročne (s menšími výkyvmi) opakuje:

Nechajte si svoje „čaro Vianoc,“
To mi prebieha hlavou, keď sa po vyprážanom kaprovi a majonézovom šaláte zvyčajne zvalím frustrovaná a úplne groggy na pohovku pred hromadu voňavého vianočného pečiva. Siaham po ňom podvedome, aj keď nie som hladná – veď sú sviatky, patrí sa to! Napchávam sa sladkosťami, ktoré mi po iné dni v roku „netrhajú žily“. Teraz si ich moje unavené telo a vyšťavená duša žiadajú. Na alkohol som si neprivykla, ale nechám si ho nalievať do pohárov, aj keď viem, že ma určite bude bolieť hlava. Doprajem si šampus, likér aj iné „lepidlá“ do žalúdka, ktorý čoskoro vybuchne.

Niet divu, že sa na sviatky ľuďom chce hádať
Množstvo energeticky výdatných pokrmov ich „nabudí“. Aj mňa ide rozdrapiť, keď vidím, ako majú moji najbližší „na háku“ všetky prípravy. Neznášam ich za to, že ma nechali v kuchyni spotenú vyprážať, zatiaľ čo oni sa už v pohode smejú a tešia na rozbaľovanie darčekov. Bože, kam som schovala ten pre syna! Závity pracujú naplno, je už najvyšší čas, aby sa nenápadne dostal pod stromček. A je to tu! Zopár kapríkov prihorelo. Neviem čo skôr - sústrediť sa na lokalizovanie daru, o ktorom už dávno neviem, kde môže byť, alebo nechať všetko plávať, nech aspoň večeru nezbabrem...

Stačí jeden delobuch a skutočne plávate
Tá rana prišla nečakane. Ozvala sa zo záchodu, v ktorom odrazu absentovala jeho najdôležitejšia časť: WC- misa. Všetci yytriešťame oči na torzo rozbitej keramiky a nedochádza nám, že syn pohotovo uniká ako prvý pred valiacou sa vodou a naším hnevom. „Kde inde som si mal skúšať, ako fungujú moje silvestrovské delobuchy,“ kvíli plačlivým hlasom spod stola. Vie, že keď ho neobkľúčime zo strán, zachráni sa cúvaním a my ho nikdy nezdrapneme. Dúfa, že zatiaľ náš hnev opadne. Je 24. december podvečer a záchod je – ako hovoria bratia Česi - „na cucky“. Myslíte si, že vám v takýto deň ktosi namontuje nový? Naše zúfalé snahy dostať do bytu odborníka, narážajú na výsmech. Už aj ktosi zo známych chce jeden zapožičať z roboty – vraj pokiaľ sviatky neprejdú... Ako na potvoru, mal splachovanie zhora. Napokon, hanba – nehanba, prijali sme jeden z bývalých verejných záchodov, ktoré sa v tom čase neďaleko likvidovali. Stačí trochu čistiacej chémie, a zvyknete si naň, najmä keď nemáte inú možnosť.

Už sa nestresujem
Dokonca sa usmievam pri milej pyrotechnickej spomienke. Veď nedopadla najhoršie. Moji najbližší ma prinútili zredukovať všetky predvianočné práce a namiesto nich športovať a relaxovať. Mrazený losos, sumec alebo zubáč už dávno nahradili vyprážaného kapra, ktorý aj tak vo vani do poslednej chvíle života trhal rodine srdce, kým sa doň večer nezahryzli. A majonézový šalát? To je tiež minulosť, pretože ľahké zeleninové šaláty s jogurtovou zálievkou sú super.

Začnite tým, že si zakážete umývať okná
Aj tak to robíte v predvianočnom strese, keď je najmenej času a sily sú na dne. Dokonca veľakrát ste pri tom brali antibiotiká, nehľadiac na mrazivé veterné počasie. Umyli ste ich v predstihu, keď ešte boli také nenormálne teplé dni a zostali ste zdravá. Chystať v pokoji vianočné pečivo je potom pohodička. Možno sa vám ešte stane, že vianočný obrus budete hľadať a žehliť na poslednú chvíľu... ale to Vám už predsa nemôže naštrbiť jedinečnú atmosféru Vianoc, ktorá vás napokon vždy opantá – či si to chcete pripustiť alebo nie.