Prečo ľudia menej vstupujú do manželstva a prečo to nemusí byť taká hrozná správa

Takmer vždy, keď sa začne rozprávať o častejších rozvodoch a znižovaní počtu sobášov, rozbujnejú sa aj reakcie o negatívnosti tohto javu.

Vzťahy vraj upadajú, ľudia sú individualisti, mladých vážne partnerstvá a manželstvá nezaujímajú, všetci by žili len tak nadivoko a každý druhý pár sa rozvádza. A takto to má byť správne?

O tom, že ľudia oveľa menej vstupujú do manželstiev než kedysi, svedčia aj dáta z posledného sčítania obyvateľov spred dvoch rokov.

Štatistický úrad nedávno zverejnil informácie, že v nich žije ani nie polovica populácie Slovenska. Ak si to porovnáme s minulosťou, začiatkom 60. rokov bol podiel ľudí žijúcich v manželstve 67,5 percenta, čo je zároveň najvyššia hodnota počas sledovaného obdobia.

Rokmi sa zároveň zvyšujú počty rozvodov. Podľa sčítania je na Slovensku skoro desať percent rozvedených osôb, teda takmer 450-tisíc ľudí. Pred dvadsiatimi rokmi bolo takýchto ľudí len tri a pol percenta.

Situácia má pritom rôzne perspektívy. História ukazuje, že rozvody boli v rôznych častiach sveta a v rôznych obdobiach bežné, romantické vzťahy založené len na láske sú pomerne modernou záležitosťou a najmä, že podoby vzťahov sa dynamicky menia v čase aj v priestore.

Manželstvo je zároveň iba jedným z modelov spolužitia. Navyše, na Slovensku nie je umožnené všetkým, ktorí by doň vstúpiť chceli. Páry rovnakého pohlavia totiž túto možnosť nemajú.

V článku sa dočítate:

Ako sa menia partnerské modely a prečo vyčnieva práve kohabitácia,
prečo klesajúce počty manželstiev netreba vnímať len negatívne,
akú rolu zohrala emancipácia žien,
ktorí ľudia častejšie vstupujú do manželstiev,
aké sú faktory, pre ktoré sa na manželstvá tlačí menej,
pre koho by sa mal zmeniť právny poriadok.

Plnohodnotná alternatíva manželstva? Kohabitácia

"Mnohí starší ľudia si ešte spomínajú na obdobie socializmu, pre ktoré bol charakteristický skorý vstup mladých ľudí do manželstva a vysoká intenzita sobášnosti. Vnímajú ho ako akýsi štandard, s ktorým porovnávajú súčasnosť," hovorí sociologička Zuzana Turkovič z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Takýto model však podľa nej od začiatku 90. rokov prešiel v dôsledku spoločenských, kultúrnych, politických a hospodárskych zmien dynamickou transformáciou. Okrem poklesu sobášnosti je čoraz viac prítomná aj alternatívna forma partnerstiev, najmä takzvaných kohabitácií.

Páry žijú spolu v jednej domácnosti, hospodária spolu, môžu mať aj deti a fungujú úplne rovnako ako zosobášené páry, akurát nevstúpili do manželstva.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Romantická láska je vynález moderného sveta. Ako vyzerali vzťahy kedysi? Čítajte

Kohabitáciu niektorí označujú za novodobý fenomén partnerského spolužitia.

Podľa Turkovičovej je pre mladých ľudí často "manželstvom na skúšku". Testujú v nej vzájomné spolužitie a zisťujú, či by im spoločný život vyhovoval aj dlhodobo.

"V prípade starších ľudí sú rozšírené porozvodové kohabitácie, v ktorých žijú ľudia, čo už s manželstvom majú skúsenosť a hoci chcú so svojím novým partnerom alebo partnerkou žiť v spoločnej domácnosti, nechcú opakovane vstúpiť do manželstva, napríklad pre predchádzajúcu negatívnu skúsenosť. Kohabitácia tiež môže pre niektorých ľudí predstavovať dlhodobú, plnohodnotnú alternatívu k manželstvu," vysvetľuje.

Brať sa niektorí ľudia nechcú aj preto, že si chcú zachovať väčšiu slobodu.

"Partnerské vzťahy založené na manželstve sú vo všeobecnosti vnímané ako viac záväzné, s čím súvisí aj to, že na rolu manžela alebo manželky sa viažu iné očakávania ako na rolu partnera alebo partnerky," dopĺňa sociologička.

Úlohu však zohráva aj pragmatické uvažovanie.