Zdá sa nám, že je to čoraz horšie a medziľudské vzťahy idú dolu vodou. Polovica manželstiev sa rozvádza, ľudia majú stále menej detí, nevera je na dennom poriadku a vyzerá to tak, akoby celkom vymizli dlhotrvajúce pevné zväzky, aké mali naši rodičia a starí rodičia.
Pravá a jediná láska na celý život sa nám zdá ako niečo tradičné a normálne. História však ukazuje, že „normál“ je veľmi široký pojem. Vzťahy, ako ich poznáme dnes, sú totiž výsledkom nikdy nekončiacej dynamiky sociálnych väzieb a kedysi vyzerali úplne inak.
Dá sa teda bez pochýb povedať, že jednotný normál neexistuje a ak by sme mali hovoriť o tradíciách, treba si uvedomiť, že ani tie nie sú nemenné. Mnohé zaužívané vzťahové zvyky z minulosti by nás mohli prekvapiť.
Prečo sa vzťahy menia

Položme si napríklad otázku, ako je možné, že v starovekom Ríme boli rozvody celkom bežné a o dvetisíc rokov neskôr sa, povedzme, na slovenskom vidieku ešte stále dokážu niektorí ľudia dívať cez prsty na rozvedenú ženu?
„Formy rodiny, význam členstva v nej a tiež očakávania ľudí od toho, ako majú vyzerať rodinné vzťahy, sa vzhľadom na čas a priestor menia. V dnešnom svete sa manželstvá a rodinné vzťahy formujú a udržiavajú v prostredí väčších možností, než bolo možné v minulých generáciách,“ píše v knihe Rozmanitosť v rodinnom živote: Rod, vzťahy a sociálna zmena, talianska sociologička Elisabetta Ruspiniová.
Znamená to teda, že vzťahy a aj modely rodiny ako také podliehajú mnohým historickým, sociologickým aj kultúrnym vplyvom.
Podľa slovenských sociológov Petra Ondrejkoviča a Jany Majerčíkovej majú na zmeny v nich dopad viaceré faktory.
V príspevku v časopise Slovak Sociological Review spomínajú demografické trendy ako pôrodnosť, sobášnosť, rozvodovosť, ale aj zmeny v oblasti vzdelania a práce, emancipáciu žien, rastúci ekonomický štandard, technologický pokrok a ďalšie.
Sparťanskí muži a ich vzťahy s chlapcami
Na ukážku, ako to v ľudských zväzkoch vyzeralo kedysi, sa vráťme späť do ďalekej minulosti, konkrétne do 10. storočia pred naším letopočtom do starovekej Sparty.
O fungovaní v tomto mestskom štáte sa zachovali viaceré záznamy, poznáme výrazy ako „sparťanská výchova“ a tiež vieme, že išlo o preslávenú vojenskú mocnosť.
Práve preto, aby mohol mať štát mocných bojovníkov, chlapcov odoberali rodinám už v ich siedmich rokoch, aby z nich týchto bojovníkov tvrdo vychovali. V rámci výchovy sa však zhruba vo veku, keď prichádzali do puberty, začali vytvárať aj milostné vzťahy medzi nimi a staršími mužmi.