Vyhorenie je problém. No skutočný syndróm má možno iba menšina ľudí

Váš mozog je zavalený. Prehnane sa zaoberá jednou oblasťou, alebo, naopak, unavuje sa a preťažuje pri multitaskingu. Už nepracujete podľa svojich najlepších možností a schopností, nemáte priestor na odpočinok.

Pracovná kondícia upadá, ste unavení, bez motivácie a vaše myslenie je nejasné. Chronický stres vás sprevádza na každom kroku a začínate neznášať to, čo robíte. Vyhoreli ste.

Svetová zdravotnícka organizácia syndróm vyhorenia prvýkrát oficiálne uznala v roku 2019 ako fenomén súvisiaci s profesiou. Ako mu predchádzať? Ako naň reagovať, keď nastane? Ako si lepšie nastaviť pracovný režim a čo môžu spraviť firmy? V posledných rokoch sa o týchto témach hovorí veľa.

Odborníci a odborníčky najnovšie hlásajú, že vyhorenie nedokážeme úplne eliminovať a realistickejšie bude, keď sa s ním ako spoločnosť naučíme žiť a pokúsime sa ho lepšie manažovať.

Týka sa ľudí v rôznorodých profesiách aj na rôznorodých pozíciách. Zažívajú ho nielen pracovníci a pracovníčky v stresujúcich povolaniach, ale napríklad aj študenti či rodičia. Verejne o ňom v posledných rokoch hovoria aj politické špičky.

Napríklad bývalá novozélandská premiérka Jacinda Ardern v januári oznámila, že odstupuje z funkcie. Hoci syndróm vyhorenia nepomenovala priamo, jej vyjadrenia ho jasne naznačovali. „Aj politici sú ľudia. Dávame zo seba všetko, čo môžeme, na tak dlho, ako sa len dá. A potom sa čas naplní. A môj čas sa teraz naplnil,“ vyhlásila.

Dodala tiež, že vie, čo si jej práca vyžaduje a že už „nemá v nádrži dosť na to, aby jej učinila zadosť“.

Zamestnanecké výhody môžu len maskovať príznaky nezdravého prostredia

Až 42 percent ľudí, ktorí majú kancelárske povolanie, pociťuje pracovné vyhorenie, pričom častejšie sa týka žien ako mužov. Viac sa tiež cítia vyhorení tí, ktorí sú nespokojní s obmedzenou flexibilitou svojej práce.