Pôrod cisárskym rezom podstúpi na Slovensku množstvo žien. Andrea Antalová však po tejto skúsenosti, ktorá ju na niekoľko týždňov pripútala na lôžko, prežívala pocity zlyhania. Nastali u nej výčitky, že "dieťa nedokázala priviesť na svet prirodzeným spôsobom ako ostatné ženy", no potlačila ich.
Svoju energiu a čas preto potom venovala výhradne svojmu synovi. Myslí si, že aj tento krok ju priviedol k rodičovskému vyhoreniu.
Antalová je slobodná matka. "Zo začiatku, kým som mala bolesti, mi chodili pomáhať rodina a priatelia. No len čo som už dokázala fungovať, ostala som úplne sama. Všetci to zrejme brali tak, že som mladá a pomoc nepotrebujem. Ale ja som ju potrebovala viac ako kedykoľvek predtým. A možno ani nie pomoc, ale spoločnosť," hovorí.
Už takmer 15 mesiacov funguje v režime bez poriadneho spánku, oddychu a času pre seba. "Ani si nepamätám, kedy naposledy som si vyrazila von s kamarátkami. Môj život sa točí len okolo syna medzi troma izbami. Keďže stále dojčím, v noci si veľakrát pýta prsník. Cumlík odmieta, čiže niekedy je aj celú noc na prsníku. Doslova celú. Po takých nociach si necítim kríže, som vyčerpaná, unavená, bolí ma hlava a nič nevládzem," opisuje.
Keď malo jej dieťa asi deväť mesiacov, všimla si Antalová na sebe zmeny a demotiváciu. "Začala som byť denne unavená, vyčerpaná, nevládzem, nič sa mi nechce a musím sa premáhať, aj keď vstávam z postele. Badala som na sebe, že ma nič nebaví, na nič nemám chuť, energiu a dennodenne som v strese. Už niekoľko mesiacov skrátka nežijem, ale len prežívam," hovorí.
Na internete našla informácie o rodičovskom vyhorení a uvedomila si, že sa jej zrejme týka. Ide o fyzické, duševné a emocionálne vyčerpanie, ktoré sa u človeka prejavuje v dôsledku chronického stresu z jeho rodičovskej úlohy. Niekedy sa môže prelínať aj s depresívnou náladou.
Rodičovské vyhorenie pritom nie je novodobý "rozmar" či výmysel. Prvý výskum na túto tému vyšiel už v roku 1983 a týkal sa rodičov, ktorí sa starali o ťažko choré deti. A hoci ho môžu zažívať tak matky, ako aj otcovia, podľa zahraničných výskumov zažívajú ženy v rodičovstve viac stresu, mentálnej záťaže a únavy v porovnaní s mužmi.
To môže viesť k potenciálnemu vyhoreniu, ktoré sa ich dotýka práve z týchto špecifických dôvodov. Ohrozenejšie sú okrem žien aj viacpočetné rodiny, rodičia malých detí a osoby, ktoré sú s deťmi doma.
Je na mne všetko, skončila som na psychiatrii
Martina (44) má desaťročného syna a osemročnú dcéru. Aj ona je presvedčená, že to, čo zažíva, je rodičovské vyhorenie.
"Napríklad keď boli prázdniny, deti za mnou stále s niečím chodili a keď som zároveň chodila do práce, veľmi ma to obťažovalo. Bola som z nich unavená, nevedela som sa sústrediť, kričala som na ne. Mať často takéto podráždené reakcie nie je v poriadku," myslí si Martina.
Svoju skúsenosť denníku SME vyrozprávala pod podmienkou, že nezverejní jej priezvisko, lebo by jej to v súkromí mohlo uškodiť. Redakcia jej identitu pozná.
Martina svoje pocity a reakcie prisudzuje tomu, že nemala dlhé roky žiadny oddych a s deťmi trávi veľmi veľa času. "Manžel je podnikateľ, od rána do večera je v práci, a potom má svoje aktivity. Málokedy je doma a keď aj je, tak je unavený a deťom sa nevenuje. On oddychuje a na mne je všetko – celá domácnosť," hovorí.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
