Väznenie, finančné problémy, psychické traumy, neblahé dosahy na život neplánovane narodených detí a v najtragickejších prípadoch aj smrť. Negatívnych dôsledkov, ktoré prináša odopieranie legálnych interrupcií, nie je málo.
Vo viacerých krajinách ako napríklad americké štáty Texas a Mississippi, v Iráne, ale aj v Poľsku či na Slovensku sa v uplynulých rokoch vedú čoraz intenzívnejšie boje o interrupčné zákony.
Hovorí sa nielen o snahe podporiť pôrodnosť, ale aj o takzvaných "právach plodu". Zákonodarcovia, ktorí presadzujú sprísnenie týchto zákonov, pritom často neberú ohľad na to, do akého rizika tieto reštrikcie dostávajú ženy.
Ak aj k interrupcii nedôjde, nie vždy to znamená, že plod prežije, narodí sa a jeho životný príbeh pokračuje šťastne. V najhorších prípadoch môže zomrieť aj plod, aj žena.
Poľsko už niekoľko takýchto skúseností má - práve po sprísnení zákon, ktorý teraz v praxi zakazuje takmer všetky interrupcie.

Ani o jednu viac
Zákon, ktorý je v platnosti približne rok, viedol už prinajmenšom k trom úmrtiam žien.
Rolu zohrávalo aj rozhodovanie lekárov, ktorých táto právna úprava postavila pred dilemu - na jednej strane je možné vykonať interrupciu, ak je ohrozený život ženy, na druhej strane, ak plod ešte žije, zdravotníci vyčkávajú, aby nezakročili predčasne a neboli postihovaní za "vraždu".
O zatiaľ poslednom prípade Agnieszky T. (37) sa verejnosť dozvedela pred niekoľkými dňami.
Čakala dvojčatá a v decembri ju hospitalizovali pre nečakané bolesti v podbrušku. Jeden z plodov o niekoľko dní zomrel, lekári však odmietli tehotenstvo ukončiť, kým druhý ešte žil.
Podľa poľských médií zvolili stratégiu "počkáme a uvidíme", čo nemocnica uviedla aj v oficiálnom vyhlásení.
S mŕtvym plodom v tele tak musela Agnieszka čakať týždeň, až kým odumrel aj druhý. Zdravotníci však vyčistenie maternice odkladali ešte ďalšie dva dni. Rodina sa neskôr sťažovala, že na rozdiel od toho, dokázali do nemocnice promptne zavolať kňaza, aby deťom spravil pohreb.

Žene následne začali zlyhávať orgány, neskôr sa jej zastavilo srdce a museli ju oživovať. V nemocnici ochorela aj na covid-19. Zomrela 25. januára.
Pozostalí podozrievajú nemocnicu z toho, že neuviedla pravdivé informácie v jej dokumentácii a sú presvedčení, že Agnieszka zomrela na septický šok. Nemocnica sa však bráni, že robila všetko, čo bolo v jej silách, aby ženu zachránila. Prípad sa ešte prešetruje.
Úmrtie vyvolalo v Poľsku opätovné protesty proti prísne nastavenému zákonu a ľudia vyšli do ulíc s heslami "Ani o jednu viac".
"Prísne interrupčné zákony môžu znemožniť lekárom robiť správne rozhodnutia o záchrane životov a zviazať im ruky," povedala v minulosti pre SME pôrodníčka Petra Kovarovičová, podľa ktorej sa takýmto úmrtiam dá predísť.
"Ak sa stav preklopí do sepsy a život ohrozujúceho stavu, ako lekár musíte konať. Najlepšie totiž viete odhadnúť, kedy je ohrozenie ženy na spadnutie, ako aj to, koľko môže trvať záchrana," vysvetlila.

Za spontánny potrat desaťročia vo väzení
Zbytočné úmrtia v súvislosti s odopieraním interrupcií nie sú ojedinelé. V roku 2012 napríklad zomrela v Írsku zubárka Savita Halappanavarová, ktorej lekári odmietli ukončiť tehotenstvo. Pomoc vyhľadala v 17. týždni tehotenstva s nečakanými bolesťami v dolnej časti chrbta.
Hoci zdravotnícky personál po vyšetreniach správne odhadol, že žena práve zažíva spontánny potrat, a po niekoľkých hodinách boli bolesti už neznesiteľné, plodu stále bilo srdce, a tak sa rozhodol počkať na jeho prirodzené odumretie.