Sprísňovanie interrupcií nie je témou, ktorú rieši iba Slovensko. Napriek tomu vidno v Európe aj trend liberalizovať zákony o umelom prerušení tehotenstva.
Ktoré krajiny ich majú najprísnejšie? Ako by mal vyzerať ideálny zákon o interrupciách? Má aj plod práva? A čo hrozí Slovensku, ak sprísni svoj zákon?
Odpovedá ADRIANA LAMAČKOVÁ, právna poradkyňa organizácie Center for reproductive rights.
V strednej a východnej Európe vidíme v posledných rokoch v niektorých krajinách častejšiu snahu sprísňovať interrupcie. Čo za tým stojí?
Ide nielen o opakované snahy obmedziť prístup k interrupciám, ale celkovo aj o okliešťovanie reprodukčných práv žien. Okrem Slovenska sa to týka krajín ako Poľsko, Rusko, Chorvátsko alebo Litva.
Tieto kroky vyvíja relatívne malá skupina zainteresovaných strán, ktoré hrajú politiku so zdravím žien.
Ich snahy navyše neodrážajú verejnú mienku, na čo poukazujú aj prieskumy. Slovensko je jeden z príkladov, kde sa tieto snahy opakujú pomerne intenzívne.
Od koho tieto snahy vychádzajú?

Navrhovatelia takýchto obmedzujúcich zákonov sú prevažne predstavitelia a predstaviteľky nacionalistických, ultrakonzervatívnych a v niektorých kontextoch aj štandardných politických strán.
A tie úzko spolupracujú s rôznymi ultrakonzervatívnymi organizáciami a skupinami, ktoré sa zasadzujú za okliešťovanie ľudských práv žien a práv LGBTI ľudí. Snahy obmedziť interrupcie a reprodukčné práva idú tiež ruka v ruke s obmedzovaním ďalších ženských práv.
Napríklad tých, ktoré sa týkajú násilia na ženách. Vidno to na prípadoch, keď niektoré krajiny odmietli ratifikovať Istanbulský dohovor. V Poľsku sú dokonca snahy o to, aby krajina odstúpila od Istanbulského dohovoru.
Chcem však zdôrazniť, že v uplynulých rokoch sledujeme v Európe aj opačný trend, ktorý smeruje k liberalizácii zákonov v oblasti interrupcií.
V ktorých krajinách sa tak deje?
Napríklad Francúzsko prijalo v posledných rokoch niekoľko opatrení, aby zlepšilo prístup žien k interrupcii.