Strachujú sa, že sa budú musieť vrátiť do normálneho života. Ľudí trápi jaskynný syndróm

Poisťovacia poradkyňa Vladimíra si rýchlo zvykla na to, že počas prvých vĺn pandémie pracovala v obmedzenom režime a stretávanie sa s klientmi v kancelárii nebolo také časté.

"V práci nám to čoraz viac uľahčujú, aby sme mohli pracovať na diaľku a aby kontakt s klientom nebol nutný," hovorí 26-ročná žena pre SME.

Z priamej interakcie s ľuďmi neprestala mať strach aj napriek tomu, že sa život počas leta pomaly vrátil do normálu. Keďže epidemiologická situácia sa znova zhoršuje, opäť sa v nej ozývajú obavy z toho, že ochorie alebo že sa nakazí niekto z jej rodiny.

"Určite by som teraz nevycestovala do zahraničia, rovnako mám rešpekt pred verejnými podujatiami, kde je veľa ľudí pokope. Tomu sa vyhýbame celá rodina," hovorí a dodáva, že si dáva veľký pozor, kam chodí.

Myslí si, že na to dbá oveľa viac ako ostatní.

Po dlhom čase sociálneho dištancovania sa, nosenia rúšok, používania dezinfekcie, rozhovorov cez Zoom a nakupovania online môže byť pre niektorých návrat do "normálu" desivý. Dlhoočakávaná sloboda je skôr hrôzou než vykúpením.

Kto zakašľal? Prečo stoja všetci tak blízko? Tamten muž si kýchol? Nemôžeme to stretnutie radšej preložiť alebo spraviť online?

Vedci už pre tento jav našli pomenovanie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ako sa rodičia školopovinných detí môžu najlepšie pripraviť na pandemickú jeseň? Čítajte 

Strach z nákazy aj neochota prísť o získané výhody

Americká asociácia psychológov nedávno zverejnila prieskum, v ktorom zistila, že až 49 percent dospelých ľudí zažíva pocity strachu a stres z toho, že sa má po vlne lockdownov vrátiť do normálneho života späť medzi ľudí.

Opýtaní uvádzali, že cítia znepokojenie, keď pomyslia na to, že sa budú musieť po skončení pandémie znovu prispôsobiť osobným stretnutiam s inými ľuďmi, napríklad s kolegami. V rovnakej štúdii však približne polovica dospelých uviedla aj to, že sa počas pandémie koronavírusu cítili veľmi osamelo.

Kalifornský psychiater Arthur Bregman dal tomuto javu pomenovanie "cave syndrome". Jaskynný syndróm.

A hoci stále nejde o oficiálne uznanú diagnózu, keď sa spoločnosť prvýkrát začala spamätávať z izolácie, pomenovanie sa začalo skloňovať na celom svete.