„Pri každom ultrazvuku som dúfala, že plodu už nebije srdce. Od tridsiateho týždňa som lekárov prosila, aby deti vybrali. Zdravé by už prežilo, choré zomrelo a toto celé by sa konečne skončilo. Nechceli to spraviť.“
Prečo deti nemajú ženy, ktoré po nich túžia?
Keď Lenka Martineková zistila, že je opäť tehotná, automaticky sa objednala na interrupciu. Po ďalších deťoch vôbec netúžila.
„So svojím životom s manželom, jednou dcérou a zvieratami som bola úplne spokojná a nemala som dôvod ani chuť to nejako meniť. Bola som vlastne dosť nahnevaná na to, že som tehotná.“ Na interrupciu napokon nešla, pretože sa s manželom dohodli, že ešte jedno dieťa vychovajú. Postupne sa z nečakaného tehotenstva začala tešiť.

Ďalší zlom nastal, keď jej gynekologička oznámila, že čaká dvojčatá. „Netešila som sa. Nie som typ ženy, ktorá v deťoch vidí bezvýhradný zmysel života. Stále som sa pýtala, prečo deti nemajú ženy, ktoré po nich tak veľmi túžia, a ja, ktorá ich nechcem, čakám rovno dvojčatá.“
Oporou jej boli muž a mama, ktorá bola ochotná pri výchove pomôcť. Vďaka ich podpore sa pomaly vyrovnávala s novými životnými okolnosťami a pre deti dokonca vybrala mená.
Na morfologickom v ultrazvuku v dvadsiatom týždni tehotenstva sa však ukázalo, že jeden plod výrazne zaostáva vo vývoji a lekár mu nevidel žalúdok. Odporučil preto amniocentézu a ďalšie vyšetrenia.
Amniocentéza, teda odber plodovej vody, je invazívne diagnostické vyšetrenie, pri ktorom lekár s pomocou špeciálnej ihly prepichne brušnú dutinu aj maternicu a pri použití ultrazvuku odsaje malé množstvo plodovej vody. Tú potom odošle na rozbor a vyšetrenie chromozómov, prípadne ďalšie špeciálne vyšetrenia.
Martineková už v tom čase tušila, že situácia sa nebude vyvíjať dobre a deťom pridelila mená. „Meno Mia, ktoré sa mi páčilo viac, som dala zdravej dcére a dieťa s postihnutím dostalo meno Lea, ktoré sa mi páčilo menej.“

Nikdy som o tom syndróme nepočula
Genetické vyšetrenie ukázalo, že dvojčatá síce majú identickú genetickú výbavu a sú jednovaječné, no jeden plod má poškodený štvrtý chromozóm a prejaví sa u neho Wolfov–Hirschhornov syndróm.
„Nikdy som o ňom nepočula a ešte na genetike som začala pozerať, o aký syndróm ide. Bolo to niečo strašné. Navyše nám povedali, že poškodená je veľká časť chromozómu a dieťa tak bude mať mnoho problémov.“