Sexuálne obťažovanie končí na instagrame, nie na polícii

Ešte v roku 2019 sa na Slovensku objavili Kordoviny. Webová platforma, ktorú založila v tom čase 38-ročná grafička Anna, začala zverejňovať grafické citácie sexuálneho obťažovania, zväčša z ulice alebo z práce.

„Nechceš mi oblízať zmrzlinu? Alebo niečo iné,“ znie komentár neznámeho pána na ulici. Prípadne perverzný návrh z úst taxikára: „Môžete platiť aj nohavičkami, ak si ich stihnete dať dolu.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V centre Bratislavy ich sexuálne obťažovali, polícia sa pýtala, čo mali oblečené Čítajte 

Išlo o jednu z prvých platforiem, ktorá sa zameriavala na sexuálne obťažovanie a sexistické komentáre. Anne v tom čase chodili desiatky správ od žien, ktoré sa jej so svojimi zážitkami chceli zdôveriť.

Dnes je profilov, na ktoré sa ženy obracajú, na slovenskom internete viac. Plnia sa opismi skúseností so sexuálnym obťažovaním či dokonca násilím a poukazujú na to, že výskyt takýchto činov je v spoločnosti oveľa vyšší, než ukazujú štatistiky polície.

Dôvodov, že sa ženy na políciu neobrátia, je niekoľko.

„Nevedia, čo ich čaká, ako dlho to bude trvať, nemajú istotu, či komunikácia s políciou bude mať pre nich nejaký pozitívny výsledok. Môžu mať predtuchu, že na polícii podporu a porozumenie nedostanú,“ hovorí Veronika Valkovičová, analytička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorá skúmala aj problematiku sexuálneho obťažovania.

„Niektorí muži i ženy možno nechcú podávať trestné oznámenia, len chcú, aby obťažovanie prestalo. Nezriedkavé sú aj pocity hanby, ktoré nedokážu prekonať,“ dodáva.

Podľa Valkovičovej je internet, respektíve instagram a komunita, ktorú tam obete nachádzajú, bezpečným priestorom. „Môžu tu o svojej skúsenosti hovoriť, zveriť sa so svojím strachom, hnevom či bezradnosťou a nájdu porozumenie,“ tvrdí.

Hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka v reakcii na otázky denníka SME uviedol, že Policajný zbor chápe, že pre obete sexuálneho obťažovania ide o veľmi citlivú a súkromnú záležitosť.

„Obete môžu prežívať traumu, tiež môžu mať pocity hanby a obavy z reakcie svojho okolia, alebo môžu pociťovať obavy z pomsty, zastrašovania či vydieranie zo strany páchateľa. Mnohé tiež nedôverujú v úspešné vyšetrenie prípadu a usvedčenie páchateľa,“ reaguje.

Zároveň však apeluje na to, aby podobné činy ľudia polícii čo najskôr nahlasovali.

Ani sociálne médiá problém nevyriešia

Výzvu, aby sa ľudia podelili so svojimi skúsenosťami, napísala pred niekoľkými dňami aj ekologická aktivistka Natália Pažická.

Urobila tak v reakcii na incident z minulého piatka,ktorý sa stal Radke Mikšíkovej a Natálii Heribanovaj v centre Bratislavy a na ktorý denník SME upozornil. Slovne aj fyzicky ich obťažovala skupina mužov.

„Uverejnila som príspevok o mojom vlastnom zážitku a strachu z nočnej Bratislavy. A bola som zvedavá, koľko žien na mojom instagrame sa so sexuálnym násilím alebo obťažovaním stretlo,“ vysvetlila Pažická.

Ozvali sa ich stovky.