V novembri mal slovenskú premiéru dokumentárny film Neviditeľná o pôrodnej traume. Režisérka Maia Martiniak v ňom porovnávala, ako sa rodí na Slovensku a ako v iných krajinách Európy, a prizvala doň aj medzinárodne uznávanú dulu a expertku na prácu s traumatizovanými ženami.
Denník SME mal možnosť sa s PENNY SIMKIN (83) zo Seattlu rozprávať.
"Čo ženy po traumatickom pôrode prežívajú? Cítia sa osamelé, zranené, že sa o tom s nikým nemôžu rozprávať, majú nočné mory, flashbacky. To sú rovnaké veci, aké majú ľudia, ktorí prídu z vojny," opisuje v rozhovore.
Ako odborníčka vystupujete v slovenskom dokumente o pôrodoch Neviditeľná. Čo naň hovoríte?
Myslím si, že je veľmi dojemný a zároveň znepokojujúci. Som veľmi rada, že vznikol, pretože upriamuje pozornosť na nerešpektujúcu zdravotnú starostlivosť, v ktorej, žiaľ, Slovensko nie je samo.
Je nejaký problém, ktorý by ste špeciálne zdôraznili?

Cítila som sa hrozne pre Stellu, ktorá sa súdila ohľadom nástrihu počas pôrodu. Je to veľmi smutné. Ešte niekedy v 50. rokoch začali u nás v Amerike vychádzať v popredných ženských magazínoch články o krutom zaobchádzaní s matkami.
Príbeh za príbehom prinášali príklady toho, ako zle sa k nim v nemocniciach správali. Rozvírilo to hladinu a prinieslo silné hnutie za normálne pôrody.
Zdá sa mi, že veľa vecí, ktorými prechádza vaše slovenské pôrodníctvo teraz, sú podobné tomu, čím sme si v USA prešli tiež. Tiež máme problémy, že sa nástrihy vykonávajú často, no nie tak ako na Slovensku.
V uplynulých rokoch u nás téma pôrodníctva nadobudla dôležitosť, na problémy, ktoré v ňom sú, sa začalo viac upozorňovať. Niekedy sa zdá, že je ťažké povedať, kde presne by sa mala udiať zmena. Niekde zdola? Na politickej úrovni? Na zdravotníckych školách?
Odpoveďou je všetko menované. No začať by sa malo aj tým, že si verejnosť tieto problémy začne uvedomovať. Lebo napríklad na zdravotnícke školy sa nevyvíja takmer žiaden tlak.
Niektoré veci, ktoré sa v nich učia, ako napríklad dôležitosť nástrihov, čo zaznieva aj vo filme, boli vyvrátené už pred polstoročím. No oni o nástrihoch hovoria, že sú záchranou, a pritom sú úplne mimo.
Mladí lekári by mali začať čítať aktuálnu odbornú literatúru a začať spochybňovať svojich učiteľov. Samozrejme, sú aj prípady, keď má nástrih hrádze svoje výhody, ako napríklad, keď má dieťa problémy a treba, aby prišlo na svet čím skôr.
A niekedy ho žena potrebuje aj vtedy, keď je tkanivo hrádze tuhé a nie je dosť schopné sa roztiahnuť. No myslím si, že rozumná miera by mala byť niekde medzi 6 až 8 percentami. Existuje na Slovensku niečo také, ako pôrodný plán?
Áno, avšak zdravotníci nie vždy rešpektujú všetky priania žien.