„Rodila som pred vyše tridsiatimi rokmi. V ľahu na chrbte, so skákaním na brucho a s nástrihom hrádze, ktorý sa rozšíril až na konečník. Mala som najhoršie poranenie, ktoré sa môže stať. Na izbu šestonedelia sa naň chodili pozerať aj z iných oddelení, lebo to ešte nevideli,“ hovorí Viera.
„Nikto sa ma nepýtal, ani mi neoznámil, že mi nástrih idú urobiť. Viac ako pol roka som nemohla mať intímny styk. Odvtedy mám problémy s udržaním plynov a v jazve stále cítim bolesť,“ opisuje.
Viera (jej meno, ako aj mená ďalších respondentiek sme pre citlivosť témy zmenili) je jednou z množstva žien, ktorým pri pôrode vykonali epiziotómiu, na Slovensku dodnes nadmerne využívaný zákrok na rozšírenie vaginálneho otvoru.
Skúsenosti žien ukazujú, že hoci na bolesti vyvolané kontrakciami sa krátko po pôrode dá zabudnúť, bolesti po nástrihu s nimi môžu zostávať aj dlhé roky a spôsobovať im komplikácie.
Prečo je epiziotómií veľa?

Hoci sú epiziotómie v prípade ohrozenia zdravia dieťaťa potrebné, problémom je, keď sa vykonávajú rutinne a zbytočne. Deje sa to obvykle vtedy, keď sa lekári snažia pôrod urýchliť.
V minulosti sa verilo, že nástrih hrádze slúži ako prevencia pred jej závažnými poraneniami, ktoré by spôsobilo natrhnutie. Podľa renomovanej vedeckej databázy Cochrane neexistujú dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že rutinný nástrih znižuje mieru následného poškodenia perinea, teda hrádze.
Ukazuje sa, že nástrih môže spôsobovať dlhodobé bolesti, sexuálne problémy aj inkontinenciu a môže sa tiež hojiť dlhšie než prirodzené natrhnutie.
„Je lepšie, keď žena porodí bez nástrihu. Epiziotómia je zásah do perinea, narúša sa pri nej zloženie svalstva, hojí sa jazvou a neskôr môže spôsobovať diskomfort pri sexuálnom živote, ale napríklad aj pri sedení,“ vysvetľuje pre SME Štefan Novysedlák, primár Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Svet zdravia v Spišskej Novej Vsi.