Slovenská speváčka koncom minulého roka vydala nový album Svety, no rok 2020 končila aj vyčerpaná z prekonanej nákazy koronavírusom. Dnes sa snaží dostať do pôvodnej formy, teší sa z novej lásky a v tvorbe si dala pauzu. Porozprávala nám o tom ako sa zmenila, ako vníma lásku a vzťahy, prečo má rada Deň zamilovaných aj čo plánuje robiť po skončení pandémie.
Ako aktuálne prežívate pandémiu a kde a ako trávite dni?

Priznám sa, že som prešla rôznymi štádiami. Zo začiatku to bola svojím spôsobom aj radosť. Hovorila som si, že budem mať chvíľu prázdniny. Od pätnástich rokov cestujem, hrám, som v jednom kole. Celkom dobre mi padlo, že sa to na chvíľu zastaví.
Potom prišlo štádium mierneho zúfalstva, no snažila som sa v rámci možností pracovať. Moje pocity sa aj dnes stále striedajú, no od jesene, keď prišiel ďalší lockdown a všetko nám zakázali, žijem v danom momente. Každý deň beriem tak ako príde.
Niekedy mám pocit, že som vo filme Na Hromnice o den více a stále sa zobúdzam do toho istého dňa. Občas si neuvedomujem, aký je práve deň či koľko je hodín. No snažím sa byť prítomná, aj keď sa to vždy nedá a bojujem so sebou.
Táto situácia je dosť náročná na psychiku. Ale snažím sa byť v relatívnom pokoji. Vypĺňam si dni cvičením, okrem toho sa mojej sestre narodil druhý syn, takže so starším synovcom trávim dosť veľa času a venujem sa rodine.
Vždy si niečo dobré uvarím, čítam knihy a pozerám filmy asi ako množstvo ďalších ľudí. Keď je to možné, trávim čas vonku. Keď napríklad napadal sneh, chodili sme sa sánkovať.
V novembri ste prekonali COVID-19. Ako sa dnes cítite?
Keď sa skončil starý rok a začal sa nový, začala som pociťovať úľavu a vo vlastnom tele som sa cítila čoraz lepšie. Od októbra až do decembra to nebolo nič moc. Bola som veľmi unavená.
Ako sa u vás prejavilo toto ochorenie okrem únavy?
Najprv som si myslela, že na mňa niečo lezie, asi nádcha. Už v tom čase som si urobila test, ktorý vyšiel negatívny. Pamätám sa, že to bol piatok. Cez víkend moja únava pretrvávala a v pondelok ma začalo bolieť telo.
V prvom momente som si hovorila, že ide o chrípku, no šla som opäť na test na COVID-19 a ten už vyšiel pozitívny. Do postele som sa ledva doplazila, všetko ma bolelo a mala som veľmi vysokú teplotu. Ležala som v posteli so zimnicou, spala som a to bolo všetko, čo som dokázala. No počas zvyšných dní som teplotu nemala.
V karanténe som strávila dvadsať dní, pretože mi pozitivita vyšla aj pri ďalšom teste, no celý čas nikde žiadna teplota, čo bolo celkom „na palicu“.
Strata čuchu a chuti prišla po štyroch dňoch, pridružili sa k tomu aj tráviace problémy, problémy so spánkom a môj stav sa menil každý deň z lepšieho na zlý a naopak.
Dopovala som sa vitamínmi a na bolesť kĺbov zaberali len lieky proti bolesti. Okrem toho som sa liečila hlavne oddychom, nič iné nepomáhalo.
Kedy ste sa už začali cítiť dobre?

Keď už som nebola pozitívna na COVID-19 a mohla som povedať, že toto ochorenie sa u mňa skončilo, dostavila sa u mňa zvýšená teplota, ktorá spolu s únavou pretrvávala ďalší mesiac a pol.
Keď teplota klesla, začala som sa venovať nejakej činnosti, napríklad upratovaniu alebo som šla na prechádzku, no opäť stúpla na zvýšenú hodnotu 37,3 – 37,5. Veľmi som sa zadýchavala, mala som málo energie a bolo to vyčerpávajúce.
Pomaly sa však začínam dostávať do formy a cítim, že telo má určitú svalovú pamäť, vracia sa mi aj kondícia. Robím to aj preto, aby som dokázala uskákať a uspievať koncert, keď na nejakom budeme hrať.
Ešte stále ma však čaká pár vyšetrení na pľúcnom oddelení. Pôjdem aj na vyšetrenie srdca a čaká ma test na protilátky.
Tušíte, kde ste sa mohli nakaziť?