„Prečo mi mama hovorí, že ma nemá rada?“
„Moja mama sa ma nikdy nesnaží pochopiť, keď mám nejaké problémy. Mám pocit, akoby som od nej nemohla očakávať súcit. Čo by som mala urobiť?“
„Neznášam svoju matku. Počas hádky som jej povedala, že ju neľúbim. Mám na to veľa dôvodov. Už neviem, ako sa mám cítiť.“
Podobné zúfalo znejúce otázky sa internetovými fórami len tak hemžia. Týkajú sa mužov aj žien, no špecificky zasahujú najmä ženy – dcéry. Poukazujú na to, aké komplikované je niekedy vychádzať s vlastnou matkou a že tento rodičovsko-detský vzťah dokáže byť nesmierne toxický aj v dospelosti.
Je preto namieste spochybňovať univerzálnu existenciu matky ako tej, ktorá vždy plnohodnotne miluje svoje dieťa, dokáže si k nemu vytvoriť väzbu a neubližuje mu. Táto predstava je neraz mýtom.
Matky totiž aj kritizujú, manipulujú, trestajú za každú drobnú chybu, nadávajú svojim dcéram, majú náročné požiadavky a keď dieťa potrebuje povzbudiť alebo objať, urobia presný opak. Pocity a názory dcér nehrajú rolu, boli by najradšej, keby neexistovali.
Otázka opakujúca v rôznych obmenách: ako môžete mať so svojou mamou lepší vzťah?
Hovoriť o zlej matke je tabu

„Každý vzťah a problém je špecifický, niektorý je riešiteľný, iný nie. Základom porozumenia je však ochota a schopnosť pozrieť sa na vec z druhej strany, cez optiku dieťaťa či rodiča. Rodičia chcú toto často pre seba, no zároveň schopnosť pozrieť sa na vec očami dieťaťa nevedia svojim deťom sami poskytnúť,“ hovorí pre SME psychologička a terapeutka Marcela Hrapková.
Dodáva, že v dospelosti už vzťah matka – dcéra nemôže stáť na silnej autorite a prílišnom poslúchaní a rešpekte. „Nie je to na mieste v žiadnom zdravom vzťahu. Ak niekoho považujem za autoritu, tak sa vzdávam vlastnej. To neznamená, že ma mama nemôže presvedčiť o svojej pravde a nemôžem sa jej prispôsobiť, ale nie z titulu jej roly matky a autority, ale skôr preto, že to tak sama cítim,“ vysvetľuje.
Zdravý vzťah podľa psychologičky poskytuje možnosť povedať matke (alebo rodičom) „nie“ a nebáť sa, že stratíme ich lásku či podporu. V rodinách sa však často vo vzťahoch opakujú toxické vzorce. Niektoré mohli vzniknúť už v skorom detstve a negatívne poznačia celý život.