Puberta so sebou prináša mnoho hormonálnych, fyziologických a psychických zmien, ktoré ľudí menia z detí na dospelých. Na toto obdobie sa často nazerá ako na kritické či problematické.
Nové výskumy však naznačujú, že puberta môže deťom, ktoré boli v ranom detstve vystavené zanedbávaniu, zneužívaniu, týraniu alebo ich vývoj ovplyvnili iné nepriaznivé okolnosti, priniesť úľavu.
Stresové reakcie mozgu, ktoré traumy raného detstva vyvolávajú, sa môžu počas puberty dostať do normy a mladí ľudia tak môžu dostať šancu na nový štart.
Zanedbávanie, týranie aj rozvody

Nepriaznivé pôsobenie dlhodobého stresu spôsobeného traumami z detstva sú preukázané mnohými výskumami a prípadovými štúdiami.
Známe sú výsledky drastického amerického experimentu zo 40. rokov minulé storočia, počas ktorého bola bábätkám okrem stravy a prebaľovania odopieraná akákoľvek fyzická blízkosť či iná interakcia. Experiment museli vedci ukončiť po štyroch mesiacoch, pretože polovica detí zomrela.
“V porovnaní so svojimi rovesníkmi je u dospelých, ktorí zažili traumu z detstva, vyššia pravdepodobnosť, že budú fajčiť, nadmerne piť, nedokončia vzdelanie a budú trpieť chronickými chorobami.
„
Nemenej srdcervúce sú dôsledky inštitucionálneho zanedbávania v preplnených detských domovoch v Rumunsku, ktoré v 90. rokoch odhalili a opísali neurobiológovia z Harvardu.
Deti, ktorým sa nedostávalo dostatočnej pozornosti, si niesli celoživotné následky v podobe nižšieho intelektu a autistických čŕt správania.
Zanedbávanie v detskom veku pritom nie je jediným traumatickým zážitkom, ktorý môže výrazne ovplyvniť vývoj mozgu.
Toxický a dlhotrvajúci stres zažívajú napríklad aj zneužívané deti, deti žijúce v násilnom alebo nestabilnom prostredí či deti z rodín, ktoré prechádzajú komplikovaným rozvodom.