Balet je dnes váš život, no vzťah k nemu ste vraj v sebe nemali odmalička. Kedy vás tento druh tanca očaril?
Je pravda, že som ako malé dieťa chcela byť skôr lekárkou či klavírnou virtuózkou. Dovtedy, kým sa v Trnave neotvorilo baletné štúdio a ja som ho začala vďaka mojej sestre pravidelne navštevovať, som s baletom nemala vôbec žiadne skúsenosti.
Nevedela som si predstaviť balet ako povolanie. No od chvíle, keď som pocítila, aké to je byť v baletnej sále a stáť na javisku, ma tento tanec naplno uchvátil.
Na konzervatórium do Bratislavy ste prišli ako desaťročná. Necítili ste sa v nevýhode oproti skúsenejším dievčatám?
Štúdium baletu sa na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave začína pre všetkých v desiatich rokoch a to úplne od základov. Takže viac-menej nezáleží na tom, či majú žiaci už predtým nejaké skúsenosti. I keď ja som ich už mala, keďže som od siedmich rokov navštevovala baletné štúdio v mojom rodnom meste.
Prijímacie talentové skúšky som však išla vyskúšať skôr zo zvedavosti. Vôbec som nevedela, ako to so mnou vyzerá a či by ma vôbec mohli prijať. Dokonca som svojej mame vravela, že aj keby ma vzali, tak tam nepôjdem. „Čo by som predsa sama ako desaťročná v Bratislave v internáte robila?!“
Ale keď som zistila, že som v každom kole prijímacích skúšok uspela nadpriemerne, uvedomila som si, že zrejme talent mám. Tak mi to nedalo a cieľavedome som sa vydala na túto neľahkú cestu.
Veľa dievčat sa túži stať baletkami, no len málo z nich sa nimi nakoniec aj stane. Aké predpoklady musí mať dieťa, aby malo šancu uspieť?
Balet je umenie, ale zároveň nesmierne namáhavá fyzická práca so špecifickými požiadavkami. Talent, muzikalita a telesné predpoklady sú v balete veľmi dôležité, no nemenej disciplína a pracovitosť.
Už pred koncom štúdia ste dostali sólovú zmluvu v balete SND. Ako sa vám to podarilo?
Popri spomínaných predpokladoch, ktorými ma obdarovala príroda a moji rodičia, som mala takisto šťastie na pedagógov, ktorí ma odmalička viedli - Klára Škodová, Rafael Avnikjan a neskôr aj Bachram Juldašev a bývalá primabalerína SND Nora Gallovičová.
(zdroj: Jana Gombošová)Pamätáte si ešte na moment, keď ste po prvýkrát vystúpili ako sólistka v SND?
Jediná slovenská dirigentka: Dirigovanie je drsná profesia, na ženy sú väčšie nároky Čítajte Ešte počas nižších ročníkov som mala možnosť tancovať sólové postavy v Luskáčikovi, neskôr v Spiacej krásavici, takže som bola postupne na to pripravovaná.
I keď je určite neobyčajné, keď si vás vyberú a ešte pred ukončením školy stvárňujete na doskách Slovenského národného divadla jednu z najväčších a najťažších hlavných rolí klasického repertoáru. Takže kolená sa mi z trémy a zodpovednosti iste triasli. Musím však priznať, že tá tréma ma neopúšťa ani po rokoch.
Po dvoch rokoch ste sa však zatúžili posunúť ďalej a v roku 2005 ste skúsili šťastie na konkurze do Viedenského štátneho baletu, kde ste uspeli.
Bolo to celé tak narýchlo. Do Viedne som neposlala ani riadny životopis, takže ani nevedeli, že som sólistkou v SND. Na konkurz nás prišlo veľmi veľa a konal sa celý deň, takže som sa nesmierne potešila, keď ma prijali.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
