Je foodblogerka, výživová poradkyňa a športová dietologička. Najviac sa s ňou však spája všetko, čo sa týka chleba a kváskovania. "Ľudia mi často píšu, dokonca až so slzami v očiach, aké pre nich bolo skvelé, keď si z rúry vytiahli vlastný chlieb. Cítia eufóriu, zadosťučinenie, zrazu vidia, čoho sú schopní," hovorí Naty Žúreková Štefková.
Kde je počiatok vašej cesty ku kváskovaniu?
Keď som sa stala mamou, začala som doma piecť chlieb, ale s droždím. No ako deti pribúdali, pribúdali im aj rôzne diagnózy a keď sa mi narodilo tretie, rozhodla som sa, že pečenie ozdravím. Mali sme problémy s astmou, alergiami, atopickým ekzémom, nafukovanie, zlé trávenie.
Mnohým sa to javí ako bežná vec, no treba to riešiť, pretože telo vysiela signál o nejakom diskomforte. Vtedy som si povedala, dobre, budem teda otrokom v kuchyni a budem vypekať poctivé chleby a variť, ale začať kváskovať bolo paradoxne skvelé rozhodnutie. Mám skôr pocit, že ma to skôr oslobodilo.
Od tejto zmeny ubehlo približne sedem rokov. Čo sa odvtedy udialo?
VIZITKA:
Naty Žúreková Štefková (33) je foodblogerka, výživová poradkyňa a športová dietologička.
Pôvodne pôsobila ako učiteľka v materskej škôlke. Materstvo ju doviedlo k uvažovaniu nad tým, ako ovplyvňuje strava naše zdravie, preto sa rozhodla študovať nutričné poradenstvo.
Píše blog Chuť od Naty a má stránku Kvaskovanie.sk. Je certifikovanou pekárkou a spoluautorkou kníh Kváskovanie 1, 2 a 3.
Jasné, že kvások nie je vec, ktorá nás má spasiť, a zbaviť všetkých zdravotných problémov. Jedlá ostali, len som vymenila zdroje.
Varím a pečiem z overených a poctivých surovín a čo sa dá, vyrábam si sama. Pri pečení presne viem, čo v danom ceste je, a čo jeme.
Zmeny sú však veľké. Môj muž už nie je odkázaný na dlhodobé užívanie liekov na chronické pálenie záhy. Ja už nie som vegetariánka. Bola som nútenou vegetariánkou kvôli oslabenému tráveniu, najmä pankreasu. U detí šli kožné problémy a aj celková chorobnosť do úzadia.
Druhá stránka kváskovania sa odráža aj vo vzťahoch. Ľudia mi píšu krásne príbehy, ako kváskovanie posilnilo puto medzi partnermi, alebo aj medzi rodičmi a deťmi. Aj k nám domov prinieslo ešte viac pohody.
Prechod na kváskovanie bol u vás najmä pragmatickým krokom. Kedy nastal moment, ktorý vám naznačil, že takto môžete aj podnikať?
Postaralo sa o to skôr publikum a ľudia okolo mňa. Kamaráti a rodina vedeli, aké problémy máme u nás so zdravím.
Kváskovanie je alchýmia, ktorú zvládnete aj doma Čítajte Potom videli zmeny, ktoré sme zaviedli, aj ich pozitívny vplyv na zdravie. Pýtali si odo mňa rady a tipy a jedného dňa sme sa spolu ocitli v obývačke a žiadali si ukážku toho, ako pripravujem a pečiem chlieb.
Učiť sa chcelo stále viac ľudí a nakoniec som založila firmu, ktorá dnes už robí kurzy, píšem o kváskovaní, idem otvárať malý obchod, predávam potreby na kváskovanie a múky na e-shope. Nič však nebolo plánované, nehľadala som dieru na trhu.
Moja vášeň k tejto práci sa postupne prenášala na ľudí a ja som následne reagovala na ich požiadavky a dávala dokopy recepty. Tie som potom uverejnila na mojej stránke, aby boli všetky pokope a dostupné každému. Snažím sa pracovať tak, že študujem svoje publikum, a zamýšľam sa nad tým, ako mu byť nápomocná. Vďaka tomu napredujem.
Okrem samotného kváskovania som rada, keď som inšpiráciou pre ostatných aj v tom, že splniť si svoje sny a podnikateľské zámery sa naozaj dá. Keď veríte tomu, čo robíte a robíte to s láskou, ľudia vám dôverujú a vy im nejakým spôsobom pomáhate, niekoľkonásobne sa vám to vráti.
(zdroj: Petra Bošanská)Kto sú ľudia, ktorí vás sledujú. Čo u vás hľadajú?
Začali opäť vyhľadávať chuť, chcú vedieť, čo bolo v minulosti iné. Ako a prečo ľudia žili spokojne, čo ich robilo šťastnými. V súčasnosti, keď zažívame veľa stresu, a stále sa niekam ponáhľame, podvedome hľadáme niečo, čo by nás zastavilo a zároveň niečo, pri čom by sme strávili čas a vytvorili niečo užitočné. Toto ľudia začínajú objavovať v kváskovaní.
Už aj malé deti majú potrebu všetko skúmať rukami, stále sa niečoho dotýkajú a dospelí ich upozorňujú, aby nechytali ploty či iné predmety, lebo je tam veľa bacilov. No na dlaniach a prstoch máme veľmi veľa receptorov a telo si pýta ich uspokojenie.
Dospelí sa preto hrajú s perom, šúchajú si prsty a podobne. Pri ručnej práci s cestom stláčame ruky, skrúcame prsty a je to veľmi uspokojujúce a relaxačné. Psychicky pri tom oddychujeme.
A aké sú chuťové preferencie Slovákov?
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
