Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete to urobiť kúpou predplatného.
Od začiatku tohto týždňa je prerušené vyučovanie vo všetkých školách na Slovensku. Deti a najmä ich rodičia sú vo výnimočnej situácii. Na prvý pohľad to môže pripomínať prázdniny. Je to tak?
V niečom sa táto situácia naozaj podobá na prázdninový režim, v niečom zas na to, keď sme s deťmi doma zo zdravotných dôvodov. Je tu však veľa rozdielov, ktoré ju robia výrazne náročnejšou. Situácia, ktorá nastala, je v skutočnosti pre mnohých veľmi paralyzujúca a prináša veľa nového.
Čo napríklad?
Celá réžia fungovania je na jadrovej rodine ako takej. Ak sme zodpovední, tak vypadla možnosť, aby pomohli starí rodičia, deti sú bez kamarátov či akýchkoľvek vonkajších zdrojov, ako napríklad krúžkov a táborov. Veľkou záťažou je aj neistota, ako dlho môže takýto stav trvať.
Veľa ľudí musí pracovať z domu alebo sa bojí o svoju prácu. A ešte je tu nemalá skupina ľudí, ktorých sa týka aj neistota a až existenčná úzkosť o zdravie.
V jeden týždeň sa deti po škole normálne hrali na ihrisku a chodili na krúžky a odrazu rodičia zvažujú, či s nimi vôbec ísť von. Je možné, aby rodičia nepodľahli panike?
Dana Comas
Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr absolvovala dlhodobý výcvik v psychodynamickej psychoterapii.
Pracovala ako školská psychologička.
Pôsobí v bratislavskom ALMA Centre a venuje sa deťom, mládeži a dospelým klientom.
Pri výchove platí všeobecná zásada: spokojný rodič - spokojné dieťa. Teraz to možno viac platí vo verzii pokojný rodič - pokojné dieťa.
Avšak to, že situácia prináša obavy a stres, je prirodzené.
Ak však rodič sám cíti, že prežíva veľký strach až paniku, je veľmi zodpovedné, aby to nebral na ľahkú váhu a začal to riešiť.
Podľa toho, čo vidím na internete, je už dostupných niekoľko verejných informácií, ako si pomôcť.
Ako?

Ide najmä o stabilizáciu, keď človek prežíva akútny stav paniky, strachu, mal by sa snažiť sústrediť na moment tu a teraz.
Uvedomiť si, že sa nachádza v bezpečí domova, že je veľké množstvo šikovných ľudí, ktorí usilovne pracujú na riešení situácie.
Ak však ide o situáciu, ktorá je už neúnosná pre dospelých, a strach by prenášali aj na deti, vtedy je namieste požiadať o odbornú pomoc. Momentálne sa formuje väčšia skupina psychológov a psychoterapeutov, ktorí budú poskytovať služby pacientom, lekárom, ale i širšej verejnosti, ktorú ovplyvňuje pandémia.
Verím, že sa to celé v najbližšom čase naplno spustí.
Stretla som sa aj s názorom, že rodičia sa cítia odrazu paralyzovaní, nevedia, čo majú doma s deťmi robiť, ako si zorganizovať čas, a potom sa trápia tým, že ako rodičia zlyhávajú.
Myslím si, že ešte nikto nevie, čo všetko situácia vyplaví, pretože takýto stav sme po dlhé generácie nezažili. Pre všetkých je to nová situácia. A je veľa ľudí, ktorí potrebujú čas na adaptáciu.
V tomto musíme byť k sebe zhovievaví, všetci hľadáme teraz cestu, ako to urobiť najlepšie pre celú rodinu, a to prinesie určite aj chyby a neúspechy, ale berme ich ako súčasť toho všetkého.
Máte praktické rady, ako sa doma s deťmi nezblázniť?

Jednou zo základných vecí, ako zvládnuť nové a krízové situácie, je ukotviť sa niečím.
To v terajšej situácii znamená oprieť sa o nejaký systém, vytvoriť si stratégiu fungovania, urobiť plány.
Veľa detí sa chvíľu poteší, že si oddýchnu od každodennej škôlkarskej a školskej rutiny a zažijú prázdninový pocit.
Ale pre ďalšie fungovanie a stabilizáciu je dôležité, aby sme fungovali v nejakom režime.
Mali by teda rodičia čo najviac napodobňovať štruktúru dňa pred pandémiou?
Nehovorím, že treba budiť deti v čase, keď by šli do školy. Ale pravidelnosť im dáva pocit istoty a predvídateľnosti tohto sveta, a to je dôležité. A benefituje z toho celá domácnosť, nie iba dieťa.
Napríklad doobeda sa istý čas venujeme školskému učivu, niekedy upratujeme, potom pomoc s obedom, tvorivé aktivity, voľná hra, špeciálne naplánovaná, ak rodič musí aj pracovať. Môžeme mať v programe, kedy napríklad voláme starým rodičom alebo kedy môžu telefonovať, alebo sa vidieť cez videohovor s kamarátmi.
Ak je to možné a bezpečné, tak treba využiť čo najviac možnosť byť vonku. Je fajn, keď dieťa cíti, že sobota je iný deň ako streda, i keď sme doma.
Veľmi špecifická situácia je u školákov, ktorí môžu v dôsledku niekoľkých týždňov vynechať veľa učiva. Môžu a mali by rodičia nabehnúť na výučbu z domu?
Dieťa nemusí stagnovať, je to užitočná náplň dňa. Vieme, ako ťažko napríklad nabieha do režimu po dlhšej chorobe. Ak by sme sa úplne vykašľali na vyučovanie, môže vzniknúť naozaj prestoj, ktorý by mohol mať dlhodobé negatívne následky.
Dieťa zlenivie, akoby sa zabudlo učiť a v každom prípade je ťažké nejako užitočne naplniť toľko dní, ktoré nás čakajú, bez toho, aby sa deti učili. Buďme však realisti, rodičia nie sú pedagógovia, takže každý robí tak, ako najlepšie vie.
Tu je možno priestor aj na špecifické formy učenia. Môžu si pozrieť dokumentárny film, zahrať si hry, ktoré narábajú s geografickými faktami, robiť pokusy. Našťastie sa zdá, že veľa škôl zareagovalo celkom promptne a ponúkajú materiál na učenie.
Na sociálnych sieťach sa objavujú viaceré podporné skupiny týkajúce sa učenia, ale aj čítania rozprávok, divadlá hrajú predstavenia online. Ako hodnotíte tieto iniciatívy, mali by ich rodičia využívať?

Aktivity mnohých umelcov a skupín sú úžasné. Myslím, že je to obohatením a pomocou, keď niekto takto tvorivo a príjemne spestrí deň.
Zároveň sa mi zdá zaujímavé deťom na tomto príklade ukazovať, že v takýchto ťažkých chvíľach sa ľudia zomknú, vedia pre seba flexibilne a príjemne hľadať pomoc a obohatenie.
Je to podľa mňa veľmi pekný prejav spolupatričnosti.
Samostatnou kapitolou je potreba fyzického pohybu. Deti sú aktívne, nemajú kde vybiť energiu a nedá sa vylúčiť ani možnosť, že v rámci opatrení časom nebudú môcť ľudia vôbec chodiť von. Čo v takom prípade?
Musíme si uvedomiť, že ľudia sú vzhľadom na okolnosti vo veľmi rozličných situáciách. Iné možnosti má slobodná mama s dvoma deťmi v byte a inú situáciu má kompletná rodina žijúca v dome so záhradou.
Pre mnohých to môže byť naozaj veľkou záťažou. Už teraz je veľa rodín v situácii, keď nemôžu chodiť von, pretože sú v prísnej karanténe, alebo nemajú veľa možností, kam ísť bezpečne von vo svojom okolí. Aj tu je základom mať nejaký plán, štruktúru dňa.
Ak už budeme musieť zostať úplne doma, využime každú šancu na nejakú zmenu a pohyb. Ak máme k dispozícii balkón, tak na ňom namiesto prechádzky môžeme napríklad modelovať z plastelíny, presádzať kvety, čítať, hrať sa s bublifukom, robiť čokoľvek mimo interiéru bytu.
Do denného plánu by sme mali zaradiť aj špeciálny pohybový čas: urobiť si prekážkovú dráhu, robiť si bláznivé diskotéky alebo so staršími deťmi robiť výzvy a súťažiť v cvikoch.
Môžeme si spolu zacvičiť podľa motivačného videa, namiesto pozerania televízie hrať pohybové X-boxové hry. A určite myslieť na to, aby každý deň bolo niečo, na čo sa môžu deti i dospelí tešiť.
Ako majú rodičia dbať o svoju psychohygienu?

Psychohygiena rodiča je v týchto časoch kľúčová vec, na ktorú treba dbať.
Ak sa rodič pod stresom karantény zlomí, atmosféra v rodine bude veľmi nepríjemná a môže dôjsť aj k vážnejšiemu narušeniu vzťahov.
Viac ako inokedy si musíme uvedomiť, že nie sme iba rodičia, ale stále aj partneri, kamaráti, kolegovia. Tieto vzťahy musíme teraz živiť aj inými formami ako doteraz.
Ako môžu tieto vzťahy prežiť bez ujmy?
Mali by sme mať kontakt so svetom tam vonku. Telefonovať kamarátom a rodine, využívať sociálne siete. Nájdime si človeka, ktorému sa môžeme posťažovať, s ktorým sa môžeme zasmiať, a ak chceme, tak aj použiť čierny humor.
“Musíme byť všetci prípravní na to, že prídu aj ťažšie chvíle, možno ponorková choroba, možno občas vybuchneme. To ešte neznamená, že sme zlyhali.
„
Ak majú rodičia menšie deti, ktoré vyžadujú ešte veľa pozornosti, môžu si cez deň vyčleniť niečo ako "môj čas" a "tvoj čas". Tak aby mal každý z rodičov šancu počas dňa byť sám so sebou.
Je fajn mať každý deň naplánovanú aspoň jednu príjemnú činnosť. Môže to byť čokoľvek, čo nás teší, napríklad film, keď deti zaspia, spoločenská hra, knižka, cvičenie, telefonát kamarátovi.
V týchto časoch musíme byť všetci pripravení na to, že prídu aj ťažšie chvíle, možno ponorková choroba, možno občas vybuchneme. To ešte neznamená, že sme zlyhali. Tu je namieste komunikovať o tom, ako sa máme.
Povedať otvorene, dnes to nezvládam, ospravedlniť sa deťom či partnerovi za svoje správanie. Niekedy je fajn zreálniť svoje očakávania. Určite nie je na škodu zľaviť na čas z nárokov na poriadok alebo dovoliť deťom viac času pred televízorom, ako za bežných okolností.
Môže mať izolácia aj nejaké pozitívne momenty?
Pozitívnych môže byť v tejto situácii niekoľko vecí. Môžeme konečne zažiť, aké je to bez časového tlaku byť stále načas v škole, stíhať krúžky, často nakupovať a podobne. Toto rodina s väčšími deťmi bežne nezažíva.
Znie to ako klišé, ale reálne sa môžeme trochu viac spoznať, zistiť, čo nám spolu funguje a čo nie.
A koniec koncov pozitívom je aj to, že deti sa od nás naučia, ako sa zodpovedne správať a že keď zostávame doma, môže to niekomu zachrániť život. Možno to bude pre mnohé detí prvýkrát, keď zažijú pocit spoločenskej spolupatričnosti.
Koronavírus SARS-CoV-2
Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.
25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii
Čo sú to vírusy a ako sa šíria?
Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?
Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?
Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?
Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)
Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu