Vyštudovala právo a pracuje v štátnej správe. Foodblogu a jedlu sa venuje päť rokov, ľudia jej značku poznajú pod názvom The Story of a Cake. Okrem varenia a pečenia jej najväčšiu radosť robí spoznávanie nových krajín a aj o tom je čiastočne jej blog.
Prinášame vám tretí zo série rozhovorov s foodblogerkami, tentokrát s Martou Marčákovou.
Píšete o sebe, že okrem pečenia rada cestujete. Aký je pomer času trávený jednotlivými aktivitami?
Ako kedy. Niekedy sme celý mesiac iba doma a trávime večery v kuchyni a obývačke, no niekedy sú mesiace, keď mám pocit, že sme každý víkend mimo domu a stále iba vybaľujeme, perieme a balíme sa na ďalšie výlety.
Vtedy mi veľa času na tvorbu nových receptov a fotografií jedla nezostáva a najlepšie to vidieť na mojom instagrame, kde snímky jedla zrazu vystriedajú zábery z ciest.
Kuchyňa ktorej krajiny vám zachutila najviac?

Mám veľmi rada exotické jedlá, street food a destinácie si niekedy podvedome vyberáme aj podľa dobrého jedla.
Milujem marockú kuchyňu, do Maroka by som sa vrátila už len pre jedlo a tiež mi veľmi chutilo v Jordánsku. V Ammáne sme objavili skvelú reštauráciu, kam sme sa počas jedného týždňa vrátili dokonca trikrát.
Napríklad Filipíny mi nezachutili, ani jedlom. Naopak, ďalšie ázijské krajiny ako Indonézia, Thajsko či Japonsko ma očarili pestrou kuchyňou a plánujem sa tam vrátiť aj pre jedlo.
Okrem iného aj fotografujete. A fotografie jedla sú krásne. V čom spočíva pekná snímka jedla?
Samozrejme, základom je, aby samotné jedlo vyzeralo dobre. Zle vyzerajúce jedlo už nič nezachráni, možno iba Photoshop (smiech). Podľa mňa je veľmi dôležité aj svetlo, nasvietenie scény.
Dobrá kompozícia vie tiež pomôcť tomu, aby sa z obyčajnej fotky stal „wow“ záber, od ktorého nebudete vedieť odtrhnúť zrak. Mám rada aj fotky jedla, ktoré zachytávajú celkovú atmosféru a súčasťou fotografie je okrem jedla aj človek, čiže nejaký ľudský element. Rada tvorím snímky, ktoré rozprávajú nejaký príbeh.
Veľa ľudí sa pečeniu vyhýba. Je podľa vás piecť ľahké?
Myslím si, že na to človek nepotrebuje špeciálny talent. Dôležité je, že ho to baví, a potom sa vie povzniesť aj nad to, ak sa mu občas nejaký ten koláčik nepodarí, cesto nenakysne alebo zhorí karamel. No a čo, pokiaľ vám nezhorí kuchyňa, ideme ďalej, z toho sa nestrieľa.
Mám pocit, že sa stále niečo nové učím a vôbec sa nepovažujem za super profesionálnu cukrárku, ktorá vie všetko a nikdy nič nepokazí. Práve naopak, často niečo nevyjde a ak by ma malo odradiť pár nepodarených koláčov, tak by som to už dávno zabalila a nič nepiekla.