„Okrem toho, že sa vzájomne milujeme a že milujeme našich synov, nemáme John a ja vôbec nič spoločné,“ opísala stav svojho manželstva novinárka Judith Newmanová.
V osobnom článku, ktorý v roku 2007 uverejnil web NBC News, podrobne písala o odlišnom vkuse, iných biorytmoch a odlišných potrebách spánku, rozdielnom prístupe k poriadku či súkromiu.
Z jej opisu bolo jasné, že ona a jej manžel nie sú ideálnymi spolubývajúcimi. „Myslím si, že táto situácia platí pre mnoho manželských párov, no jednoducho to nepriznajú,“ uviedla novinárka.
Práve tieto nezlučiteľné rozdiely ich viedli k rozhodnutiu žiť v oddelených domácnostiach. Novinárka žila s deťmi v jednom byte a jej manžel sám o niekoľko blokov ďalej. Ich manželstvo trvalo šťastných dvadsaťpäť rokov až do manželovej smrti v lete minulého roka.
Umelecká bohéma aj slovenská dedina

Manželstvá či partnerstvá ľudí, ktorí žijú v oddelených bytoch, sa môžu na prvý pohľad zdať bohémske a vhodné nanajvýš pre páry, akými boli Simone de Beauvoir a Jean Paul Sarte či Frida Kahlo a Diego Rivera.
Koncept oddelených manželstiev však nie je raritný. Dobre známy je napríklad životný štýl čínskeho etnika Mosuov, ktorí praktizujú takzvané návštevné manželstvo.
„Žiadne dieťa nikdy neodchádza od rodičov, manželia sa nesťahujú k svojim manželkám, len ich chodievajú v noci navštevovať. Nejde však o bežné manželstvo uzavreté sobášom či iným rituálom, ako je zvykom u nás. Je to skôr vzťah, ktorý by sme my prirovnali k chodeniu spolu,“ opísala pred časom pre sme životný štýl 50-tisícového etnika česká cestovateľka Kateřina Karásková.
To, že muž nežije len s jednou rodinou, je bežné aj v moslimskom prostredí, no isté typy návštevných vzťahov či separátnych manželstiev by sme ešte na konci 19. či začiatkom 20. storočia našli aj v prostredí slovenskej dediny.