Festival Biela noc sa v meste Bratislava tento rok uskutočňuje už piaty raz. Organizátori pôvodne tento koncept predstavili prvýkrát v Košiciach, dnes už diela súčasného umenia rozsvecujú nočné ulice na východe a aj na západe Slovenska.
Tento rok však nejde o jedinú noc, ale hneď trojdňovú oslavu súčasného umenia v posledný septembrový víkend.
Vodná a historická trasa prinesú vyše tridsať diel vrátane svetových premiér a okrem priestorových a svetelných inštalácií ponúknu aj workshopy, filmy či pohybové performance.
Domáce umenie sa premieša s dielami umelcov z Nemecka, Rakúska, Talianska, Poľska, Kanady, Británie, Austrálie aj Brazílie. Sklad č. 7 obsadí gigantická chobotnica, Sad Janka Kráľa pohltí pixelová smršť, Plastique Fantastique prestrú 13-metrovú bublinu na Hlavnom námestí, brazílski umelci vás pozvú na animovanú prechádzku mestom, Lido sa presvieti mágiou a zažijete aj výhľad, ktorý si doteraz vychutnávali len astronauti.
Túto veľkolepú svetelnú šou má na starosti každý rok tím niekoľkých žien, ktorých cieľom je prepájať východ Slovenska so západom a prinášať pestrosť do kultúrneho života spoločnosti.
V každom meste (Bratislava, Košice) tvorivý tím pracuje s lokálnou architektúrou a miestnymi špecifikami, zapája aj domácu umeleckú scénu a snaží sa podporovať vznik nových diel slovenských autorov. Bielu noc vnímajú ako jeden festival v dvoch slovenských mestách.
Kto sú tieto ženy a ako vyzerá príprava takého veľkého festivalu?
Zuzana Pacáková, riaditeľka festivalu Biela noc

Ako riaditeľka sa stará predovšetkým o koncepciu a dramaturgiu festivalu, fundraising, riadenie tímu a procesov.
V praxi to znamená veľa telefonátov, mailov, networkingu, vyhľadávanie zaujímavých umelcov a umeleckých projektov, ale aj hľadanie nových biznis príležitostí, naberanie ľudí, posilňovanie spoluprác.
„Veľa času trávim hľadaním financií a stretávaním sa s našimi partnermi, kde spoločne hľadáme najlepšiu cestu ku komunikácii ich značky cez umenie. Mám rada tvorivú fázu, keď s umelcami a produkčným oddelením chodíme mestom a vymýšľame mu diela na mieru. Bez poctivého zastrešenia finančnej a organizačnej stránky by však festival nemohol existovať,“ vysvetľuje.
Na ďalšom ročníku sa pracuje od momentu, keď skončí ten predchádzajúci. Často aj skôr.

„Veci sa riešia priebežne a niektoré lokácie či umelcov bookujeme aj 2 roky dopredu,“ hovorí. Počas roka je však tím ľudí menší, tvorí ho len základná skupina a niekoľko externých konzultantov. Posledné dni pred festivalom sú pre celý tím hektické.

Život mimo festival podľa jeho riaditeľky neexistoval. Tím kompletne pohltili posledné úpravy a operatívne riešenia zmien.
Najviac si Zuzana Pacáková užíva výsledok a kreatívu, ktorej je dôsledkom. Niektoré diela dokonca ostávajú vo verejnom priestore nastálo. Špecifikom festivalu je aj ženský tím, ktorý tvorí výraznú prevahu, no pomáhajú aj muži.
„Produkciu v Košiciach zastrešuje Dano Franko, IT support Ondrej Maksi, technickým riaditeľom je Braňo Bernár. Množstvo mužov nám vypomáha aj priamo počas festivalu, rieši, vybavuje, inštaluje. Zloženie tímu sa s každým ročníkom do veľkej miery mení a v priebehu niekoľkých mesiacov pribúdajú desiatky ľudí. Je to skôr priebežný proces, ktorý rýchlo reaguje na potreby daného ročníka festivalu.
Vďaka Bielej noci sa z nás však stali kamarátky a trávime spolu čas aj mimo práce. Je pre mňa dôležité, aby sme si sadli aj ľudsky, lebo naša práca je veľmi intenzívna a často napätá, trávime spolu veľmi veľa času, robíme po víkendoch a večeroch. Nastávajú aj stresové situácie a je skvelé, že si vieme veci povedať na rovinu a nikto sa neuráža. Nie je na to čas,“ prezradila Zuzana Pacáková.