Jarmila Vlčková: Ľudia nemajú na výber, rádia hrajú len určitých interpretov

V detstve ste sa venovali hre na flaute a perkusiách. Hráte na hudobné nástroje aj dnes?

Priznávam, že do umeleckej školy som sa nepýtala. Vlastne som len poslúchla rodičov. Postupne ma však hudba chytila a začala baviť. Napriek tomu som si povedala, že urobím lepšiu službu sebe a ostatným, ak na konzervatórium nepôjdem a neskončím napríklad ako radová hudobníčka v orchestri.

Hudobníkov si veľmi vážim, majú náročné povolanie. Nie každý je vyvolený, ja som sa tak necítila. Som len veľmi vďačná poslucháčka a takých hudobníci potrebujú.

Vlastne vďaka kamarátom hudobníkom, som popri práci začala s organizovaním malých workshopov, tanečných predstavení a neskôr koncertov.

Kedy sa u vás prebudil záujem o tradičnú hudbu z rôznych kútov sveta?

Po roku 1989 nastal všeobecný informačný boom v bývalom východnom bloku. Otvorením hraníc sme sa dostali ku knihám, filmom a hudbe, začali sem prichádzať kapely, o ktorých sme pred tým len snívali spoza železnej opony.

Tým, že som si konečne mohla vyberať, som sa cez global pop či rôzne fúzie džezu postupne dostávala k tradičnej hudbe sveta a world music (širší hudobný pojem, ktorý zahŕňa moderné spracovanie tradičnej hudby sveta), ktorá ma svojou rozmanitosťou a možnosťou prepájania rôznych hudobných žánrov stále fascinuje.

Spolu s Eddym Portellom ste založili v roku 2011 Festival perkusií, kde ľudia mohli počuť klasickú hudbu, džez alebo aj tradičnú hudbu z Ázie či Afriky. Ako ste sa k tomuto nápadu dopracovali?

Obaja máme radi perkusie a rytmiku, ktorá je práve v tradičnej hudbe a world music veľmi rozmanitá. V tom čase žiaden podobný festival ponúkajúci koncerty, workshopy, bubnovačky pre deti a bubenícke trhy na Slovensku nebol.

Festival perkusií sa konal do roku 2015 a dramaturgiu sme robili s úmyslom predstaviť perkusie z rôznych končín sveta a v rôznych žánroch. Náš projekt oslovil celkom zaujímavú komunitu divákov a na niektoré koncerty doteraz rada spomínam.

V roku 2015 sme sa rozhodli presunúť festival do centra mesta a transformovať ho na World Music Festival.

Neskôr, v roku 2014 ste spolu s Vladimírom Potančokom iniciovali vznik platformy World Music from Slovakia (WOMUSK).

Bola to iniciatíva, ktorá vznikla z jednoduchého popudu. Na Slovensku bolo niekoľko veľmi dobrých skupín, ktoré sa venovali world music. Napriek tomu na najväčšom celosvetovom veľtrhu World Music Expo – WOMEX o nich nebolo počuť, nikto ich nezastupoval.

V kotle, kde sa stretávalo vyše dvetisíc delegátov z celého sveta bolo Slovensko jedným z posledných štátov EÚ, ktoré tam nemalo zastúpenie. Toto bol prvý impulz.

Oslovili sme partnerov, presvedčili ľudí v rôznych inštitúciách, získali prostriedky a už v roku 2015 na veľtrhu WOMEX vystúpilo slovenské Pacora Trio. Vďaka za to patrí aj Fondu na podporu umenia a Hudobnému centru.

Ako je to so slovenskou hudbou? Má potenciál presadiť sa v zahraničí?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Speváčka Anita Soul: Som hrdá, že som Rómka Čítajte 

Jedným z ukazovateľov môžu byť hudobné rebríčky. Za posledných 17 rokov sa podarilo umiestniť v top 20 medzinárodného rebríčka World Music Charts Europe iba deviatim slovenským umelcom a kapelám. V tomto rebríčku európski odborníci na world music z radov rozhlasových dídžejov a redaktorov hodnotia nahrávky z celého sveta.

Od roku 2015 sme vo WOMUSK začali cielenú propagáciu a slovenské kapely sa začali objavovať častejšie. Slovensko malo v jeho doterajších vydaniach vždy maximálne jedného zástupcu, no v apríli 2018 nastala malá senzácia, vo WMCE bolo až trojnásobné slovenské zastúpenie v top 20.

Nikdy v histórii tohto rebríčka sa to ešte nestalo – Tri albumy z jednej krajiny sú vo WMCE všeobecne dosť zriedkavým javom. Ak sa chcú kapely presadiť na medzinárodnej scéne, potrebujú viac schopných agentov, trpezlivosť a v neposlednom rade aj strategickú podporu štátu pri vývoze hudby.

(zdroj: Alexandra Rymšinová)

Je príjemné počuť, že slovenským umelcom sa vo svete darí. Čo sa však týka jazykov, ako ich umelci vnímajú? Musia vymeniť slovenčinu za angličtinu?

Treba povedať, že v rebríčku sa ocitli inštrumentálne albumy skupín Pacora Trio, Balkansambel alebo Bashavel, ale tiež albumy, ktoré boli v slovenčine. V tomto prípade slovenčina vôbec nie je prekážka.

Čo sa u kapiel očakáva v prípade, že majú záujem osloviť zahraničné publikum, je príprava podkladov v angličtine. Spievať v slovenčine je v poriadku, ak má skupina v booklete albumu preklady textov.

Takisto sa očakáva, že vie poskytnúť informácie o kapele v angličtine, kvalitné videá, fotografie. V tomto sa snažíme kapelám pomôcť, poskytujeme poradenstvo a mnohé podklady im pripravujeme.