Anikó Vargová: Hranie vypätých situácií a emócií vyčerpáva

Aktuálne vás na televíznych obrazovkách ľudia registrujú v druhej sérii seriálu Sestričky. S postavou Táne, ktorú hráte, ste sa už mali čas zžiť. Aká je a ako vnímate túto hereckú úlohu?

Keďže hrám ženu, ktorá je závislá od liekov a citovo sa až príliš angažuje do problémov pacientov, v prvej sérii to bolo pomerne ťažké, bola to herecká výzva.

V druhej sérii sa Táňa snaží zabojovať, prekonať závislosť a pokúsi sa vrátiť späť do nemocnice. Je mi už veľmi blízka. Myslím si, že jej rozumiem a veľmi jej držím palce, aby sa jej podarilo nájsť v živote šťastie, radosť a rovnováhu.

Riešim jej problémy akoby boli moje. Som jej advokátka, hájim ju a vysvetľujem, prečo koná tak, ako koná. Dá sa povedať, že som jej najlepšia kamarátka.

Je rozdiel naštudovať si a hrať postavu, ktorá je závislá, má poruchu, zdravotný a duševný problém oproti postavám, ktoré ste hrali doteraz?

Osobne som sa s týmto druhom závislosti nestretla. Aj keď mám svoje vlastné, iné závislosti.

Viem o sebe, že rada nakupujem, mám obdobia, keď lačne hľadám nové druhy kozmetiky, užívam si jedlo.

Človek potom rieši, z čoho to pramení. Takto som rozmýšľala aj nad Táňou a nad tým, čo jej chýba, čo v skutočnosti nezvláda.

Ak chcem niekoho dobre zahrať pred kamerou, musím emócie danej postavy skutočne precítiť. Rovnako je to aj v prípade Táne. Snažila som sa premýšľať, ako keby som bola ňou.

Máte nejakú vlastnú hereckú techniku?

Na začiatku hereckej kariéry som veľmi intenzívne dávala v tvári najavo trápenie, radosť, akékoľvek pocity. Zistila som, že na kamere je to zbytočné.

Snažím sa to učiť a narábať s tvárou a emóciami pred kamerou veľmi jemne a striedmo.

Neukazujem každú emóciu naplno a jednoznačne. Je tam určité tajomno. V seriáli či filme stačí málo, aj zdvihnuté obočie môže byť už príliš.

Pracujem s emóciou tak, aby diváci netušili, na čo myslím. Situácia sa tak približuje reálnemu životu, v ktorom nevieme, čo príde, čo povieme, ako sa v určitých situáciách zachováme.

(zdroj: TV Markíza)

Okrem natáčania seriálu sa venujete aj divadlu. Máte veľa práce?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dana Košická: Každá herečka rada preskočí hranie naiviek Čítajte 

Toto leto som mala pomerne náročné, hosťovala som v niekoľkých predstaveniach v slovenských divadlách aj v jednom maďarskom.

Zároveň som robila aj denné divadelné tábory pre deti.

Sú to aktivity, ktoré mám pravidelne každý rok, kvôli natáčaniu som však túto kontinuitu nechcela narušiť, a tak sa toho nakopilo viac. Čas oddychu u mňa tento rok príde začiatkom októbra.

Keď sa s postavou zžívate a prežívate jej ťažké a silné emócie, ako ich spracúvate, keď sa vypne kamera? Len tak asi neodznejú.

Všetci vás učia, ako sa dostať do stvárňovanej postavy, no nepovedia vám, čo robiť potom, ako si poradiť s osudom a pocitmi postavy po psychickej stránke a všetky tie emócie vytesniť.

Je to náročné, najmä, keď natáčam tri či štyri dni vkuse. Hranie vypätých situácií a emócií vyčerpáva.